V zákone o volebnej kampani v paragrafe o politickej reklame sa píše, že je povolená len v čase začínajúcom sa 21 dní predo dňom konania volieb a končiacom sa 48 hodín predo dňom konania volieb. Už o dva paragrafy ďalej sa však uvádza, že 48 hodín pred začiatkom volieb a v deň konania volieb sa v médiách zakazuje „zverejňovať informácie o kandidujúcich politických stranách… v ich prospech alebo neprospech“.
V čase internetu a v krajine, v ktorej sa píšu zlé zákony a aj na tie každý kašle, moratórium svoj účel neplní a asi ani plniť nemôže.
Jedna vec je 48 hodín predo dňom volieb (v prípade tohtoročných volieb o polnoci zo stredy na štvrtok), iná vec je 48 hodín pred začiatkom volieb (vo štvrtok ráno o siedmej). Už tu sa začína zmätok. Začína sa, ale nekončí. Predstava zákonodarcov, že ak niečo týkajúce sa kandidátov nie je priamo zaplatené z účtov politických strán vo forme inzerátov, už to nemôže dva dni pred voľbami slúžiť ako „politická reklama“, je naozaj zábavná.
Ani to však ešte nie je všetko. Aby sa zmätok dovŕšil a trikrát podčiarkol, prichádza odsek 2 paragrafu o zverejňovaní informácií: „Ustanovenia odseku 1 sa nevzťahujú na vysielanie prostredníctvom internetu.“ Čo to znamená vysielanie prostredníctvom internetu? To, že ktorákoľvek televízia alebo rádio (a dnes sú už na internete všetky) nemôže síce „zverejňovať informácie“ v éteri či na kábli, v tom istom čase ich však môže „vysielať prostredníctvom internetu“.
Zákon o volebnej kampani je priznaním nemohúcnosti zabezpečiť výkon moratória tak, aby sa splnil jeho účel. Ak má mať moratórium na volebnú kampaň nejaký účel, potom je to ochrana záujmov voliča a ochrana férovej súťaže. Tento zákon nechráni ani jedno z toho. Načo je také moratórium?
Krajina je oblepená bilbordmi usmievajúcich sa nádejných nájomníkov rokovacej sály Národnej rady. Aj bilbordmi, na ktorých sa navzájom ohadzujú špinou. Toto obludárium pri našich cestách nielenže nezmizne pred voľbami ani v deň volieb. Ono nás bude strašiť ešte dlho, až kým nebude postupne prelepené nejakými inými, novšími výrobkami reklamných agentúr.
Kedykoľvek pred voľbami si neborák volič zapne internet, obludárium na neho vyskočí znova. Pravda, v čase moratória už nie v podobe otravných platených reklám. Zato však v podobe nemenej otravných komunít snažiacich sa šíriť evanjelium vyvolených strán do poslednej chvíle. Je celkom možné, že mu podobné „občianske“ odkazy pristanú aj v emailovej schránke. Alebo dokonca v normálnej poštovej schránke v podobe listov okydávajúcich politických súperov niektorého z kandidátov.
Je naozaj ťažko autoritatívne vyhlásiť, že moratórium nemá zmysel ako také. Ak by plnilo svoj účel, azda by malo aj zmysel. Lenže v čase internetu a v krajine, v ktorej sa píšu zlé zákony a ešte aj na tie každý kašle, svoj účel neplní a asi ani plniť nemôže.