Poslanecký klub Borisa Kollára sa medzitým zhodol na tom, že Sme rodina nepôjde do žiadnej vlády so Smerom a podporí vznik pravicovej vlády.
Podľa týchto informácií ani desať hodín nebolo potrebných na konštatovanie, že Smer vládu nezostaví a v novom parlamente pre takú vládu nezíska ani tichú podporu. Termín desať dní, ktorý dal Ficovi prezident Andrej Kiska, sa bude hodiť na niečo iné. Napríklad na odhad, ako dlho vydrží pohromade koalícia pravice s tichou podporou ľudí Borisa Kollára. A to žartujeme iba spolovice.
Výsledok volieb viditeľne poskytol krídla Sulíkovej tradičnej neokrôchanosti a amaterizmu. Jeho prvým krokom bola diskusia v nemeckej televízii.
Bez Procházku a Bugára nezostrojí predseda Smeru nič, čo by aspoň pripomínalo normálnu exekutívu a malo aj zodpovedajúcu väčšinu v Národnej rade. SaS a OĽaNO o stretnutí s Ficom odmietajú čo i len uvažovať a akékoľvek iné aritmetické kombinácie v 150-člennom parlamente znemožňuje štrnásťhlavá čierna diera kotlebovcov.
Jediné, čo môže Fico desať dní robiť, je čakať na to, že Richard Sulík pobabre svoju šancu zostaviť vládu ešte skôr, ako na to dostane od hlavy štátu oficiálne poverenie. Nie že by bolo takéto očakávanie celkom iracionálne. Výsledok volieb viditeľne poskytol krídla Sulíkovej tradičnej neokrôchanosti a amaterizmu. Napokon, jeho prvým krokom po voľbách bola diskusia v nemeckej televízii, kde opäť názorne predviedol, aký obraz Slovenska chce šíriť po Európe.
Za normálnych okolností by to malo byť námetom na tuhé premýšľanie pre Procházku i Bugára. Lenže predseda Siete dáva prednosť tomu, že sa nechá verejne ponižovať a strápňovať až dovtedy, kým sa z gazdu definitívne nepremení na obecného pastiera pravicových kôz. Bugár zasa zrejme uvažuje, že keď už ísť do spolku so SNS, a ten potom vysvetľovať svojim voličom, nech je to celé radšej v réžii Sulíka ako Fica.
Jedným variantom je, že ten spolok so SNS by bol len nepriamy (podpora v Národnej rade). To by sa však muselo vyvážiť tým, že Kollár a jeho ekipa sa stanú plnohodnotnými členmi vládnej koalície. Ďalšou možnosťou je, že nie SNS, ale Bugár by pravicovej vládnej koalícii ponúkol šnúrku svojich nohavíc a podporoval by ju iba v parlamente. Zasa ďalšou je, že Sulíkova pravicová koalícia by bola v parlamente závislá od tichej podpory kollárovcov i SNS zároveň… Jedna kombinácia „stabilnejšia“, ako druhá.
Skrátka a dobre, za normálnych okolností by desať dní malo bohato stačiť na to, aby všetci pochopili, že jediným východiskom bude rozdať karty nanovo. Debata by sa viedla iba o tom, dokedy bude najlepšie s tým rozdávaním počkať vzhľadom na predsedníctvo v Rade EÚ i na nebezpečenstvo ďalšieho posilnenia fašistov a antisystémových síl. Normálne okolnosti si však Slovensko a jeho lídri nie a nie pripustiť.