Vláda, ktorú ani tak nevedie chuť vládnuť v danej konštelácii, ako skôr pud sebazáchovy jej účastníkov, by mala byť už z princípu opatrnejšia a menej spupná. Tým skôr, keď ide o takú vládu, ktorá sa, vzhľadom na svoje zloženie, môže rozpadnúť rozhodne skôr ako nejaký stranícky či ideologický monolit.
Jediným reálnym výsledkom súčasnej antikampane môže byť dovedenie hysterickej polarizácie spoločnosti až do konečného výbuchu.
O tom, že motívom bude aj pud sebazáchovy, nemusí mať nikto pochyby. Deštruktor všetkého, čo zaváňa spoľahlivosťou a predvídateľnosťou, Igor Matovič aj s Danielom Lipšicom, už pália všetky mosty a zadné vrátka.
Ak dnes ich priaznivci a tí, čo sa nechali zhysterizovať, vykrikujú, že Béla Bugár či Radoslav Procházka nie sú pánmi samých seba, sú to výkriky dedka z filmu Rozmarné léto. Ten lomcuje podpernou žrďou dovtedy, kým povrazolezec naozaj nespadne, a potom zahlási: „Ja som vám hovoril, že si ublížite!“
Bugár a Procházka sa momentálne nemajú kam vrátiť. Pravdu povediac, boli by naozaj blázni, ak by sa chceli vrátiť do vriaceho kotla, v ktorom im Matovič káže o morálke a Boris Kollár nadáva do mafiánov.
Ten doteraz dohodnutý program rodiacej sa koalície však pritom nijakú nesvojprávnosť účastníkov nenapovedá. Bude zlé, keď sa podarí prijať zákon kompletne vylučujúci schránkové firmy z dosahu verejných peňazí, čím sa napraví nedorobok z dielne Smeru? Keď sa opozícia pustí ku kontrole nákupov v zdravotníctve?
Bude zlé, keď sa podarí znižovať daňovo-odvodové zaťaženie bez toho, aby sa siahalo na verejné výdavky (čo zatiaľ nevieme, zato však vieme, že o takzvanej rovnej dani sa to určite povedať nedá)? Keď sa prijme systém kontroly všetkých verejných tendrov? Bude zlé, keď sa začne zanedbaným regiónom pomáhať aj investíciami, nielen nepriamymi daňovými stimulmi?
Máme istotu, že by rodiaca sa koalícia tieto veci naozaj dotiahla do konca? Pravdaže nemáme. Takú istotu neposkytuje žiadna vláda na svete. Ani totalitné vlády nezaručujú, že prijmú zákony, ktoré si naplánovali. S istotou len vieme, že tieto veci koalícia zaradila medzi svoje priority. Sú to zlé veci?
Ak by sme chceli naskočiť na momentálne populárnu konšpiračnú vlnu, potom by sme mohli pokojne začať tvrdiť, že finančné skupiny, banky a monopoly sú dnes práveže za všetkými tými kampaňami proti vzniku tejto koalície.
Konšpiračná „logika“ predsa nepustí: komu nevyhovuje, aby nová vláda vyrukovala s novou bankovou daňou a so špeciálnym zdanením monopolov, či aby obmedzila zisk zdravotných poisťovní – čo sú veci, ktoré sa tiež dostali medzi priority?
Komu znie takáto konštrukcia absurdne (a mala by), nech sa zamyslí nad absurdnými konštrukciami antikampane, ktorej jediným reálnym výsledkom môže byť dovedenie hysterickej polarizácie spoločnosti až do konečného výbuchu. Ľahkovážnosť ľudí, ktorí si myslia, že by na takom výbuchu niečo politicky zarobili, alebo že by na ňom azda zarobila demokracia u nás, je v niektorých prípadoch až šokujúca.