Hranica symbolizujúca rozdelenosť kontinentu sa v zjednocujúcej Európe javila ako anachronizmus. Utečenecká kríza však predstaviteľov EÚ prinútila, aby sa touto otázkou začali seriózne zaoberať.
Aj keď od nedele bude platiť dohoda medzi Európskou úniou a Tureckom, podľa ktorej budú všetci nelegálni migranti vracaní z gréckych ostrovov v Egejskom mori späť do Turecka, Európa ešte ani zďaleka nemá vyhraté. Ankara síce zohráva v tejto otázke kľúčovú úlohu, dôležité však bude, ako sa EÚ a predovšetkým Grécku podariť repatriovať týchto utečencov.
Vzhľadom na to, že pašovanie ľudí je veľmi výhodný biznis, dá sa predpokladať, že pašeráci sa budú snažiť nájsť nové migračné trasy. S tým treba počítať a adekvátne sa na to pripraviť. Pre Európu z toho vyplýva, že musí masívne investovať do efektívnej ochrany schengenskej hranice. Tak ako je absurdná predstava, že Spojené štáty by požiadali o ochranu svojej hranice Mexiko, rovnako je absurdná predstava, že to za nás bude robiť dlhodobo Turecko.
Ak by sme sa niečoho mali skutočne obávať, tak zrušenia vízovej povinnosti pre Turecko
Je rozumnejšie a zároveň lacnejšie urobiť to spoločne, ako by to každý mal robiť samostatne. Nepochybne to bude stáť veľa peňazí, ale v situácii, keď rotačky ECB idú naplno, by to nemal byť problém.
Apropo peniaze. Ankara pochopila, že časy, keď Turecko potrebovalo viac Európu sú preč. Naopak, karta sa obrátila a teraz Európa potrebuje viac Turecko. Preto sa Ankara od Bruselu snaží vytrieskať, čo sa len dá. Pravdupovediac, otvoriť peňaženku a vyplatiť im 6 miliárd, ktoré si vypýtali, je to najmenej, čo môže bohatá Európa v danej situácii urobiť.
Na záchranu Grécka sme dali oveľa viac. Vrásky nám nemusí robiť ani otvorenie ďalších prístupových kapitol. To, že sa Turecko bude približovať európskym štandardom v legislatíve je dobré tak pre ich ekonomiku, ako aj justíciu i pre ľudské práva. A čo je dôležité – pokiaľ nie sú uzavreté všetky kapitoly, tak na členstvo v EÚ nemôžu ani len pomyslieť.
Ak by sme sa niečoho mali skutočne obávať, tak zrušenia vízovej povinnosti. Predstava, že spolu s 80 miliónmi obyvateľov Turecka, ktorí by mali možnosť voľne cestovať do EÚ, by sa na starý kontinent mohli dostať aj rôzni moslimskí radikáli a teroristi, musí byť nočnou morou nielen pre bezpečnostných analytikov, ale v podstate pre každého, kto si želá, aby únia zostala i naďalej pokojným miestom na život.
Jednoducho, bezvízový styk je len ťažko prehltnuteľná pilulka, ktorú musí únia odmietnuť. Svoj nesúhlas preto diplomaticky zabalila do splnenia 72 kritérií, ktorých splnenie posúdi Európska komisia v apríli. Mimochodom, len zavedenie biometrických pasov by Turecku trvalo niekoľko rokov, takže je jasné, aký výsledok možno o mesiac očakávať…
Teraz treba už iba dúfať, že boje v Sýrii sa nezintenzívnia natoľko, že vojna z krajiny vyženie milióny ďalších utečencov. V opačnom prípade nám nepomôže ani ix ďalších summitov.