Ďalší útok prišiel o pár dní. Takmer štyri desiatky mŕtvych a dve stovky zranených ukazujú, aká je Európa zraniteľná. A čo je najhoršie, ďalší teroristický čin môže prísť hocikedy. Aj keď bezpečnostné zložky monitorujú islamistických radikálov, nik nedokáže teroristické hrozby eliminovať úplne.
Hoci zatiaľ neexistujú dôkazy o priamej spojitosti medzi novembrovým masakrom v Paríži a samovražednými atentátmi v Bruseli, to, že ďalšie hľadané osoby sa nepodarilo zadržať a unikajú polícii, by nasvedčovalo, že táto spojitosť je reálna.
Vzhľadom na vysokú mieru decentralizácie teroristických sietí je možné, že zaútočila samostatne spiaca bunka, ktorá zhromažďuje zbrane, spravodajské informácie a jej agenti sú pripravení udrieť na povel.
Keďže teroristické útoky takéhoto rozsahu je nutné naplánovať, je zrejmé, že nemohlo ísť o žiadnu spontánnu akciu. Zadržanie Abdeslama však mohlo byť „rozbuškou" k útokom. Skutočnosť, že Abdeslam spolupracuje s políciou, mohla byť vnímaná ako odkaz pre islamistické siete, aby reagovali rýchlo.
Teroristické hrozby by nemali byť zámienkou na ďalšie obmedzovanie osobných slobôd. Tým by islamistickí nepriatelia slobodného sveta dosiahli to, čo chcú – aby sme sa ich báli.
Bruselský masaker opäť otvára otázku nad efektivitou spolupráce bezpečnostných zložiek v Európe. Aj keď sa o tejto téme hovorí už dlho, zvýšená intenzita teroristických útokov v Európe (ale i v Turecku) by mala byť dostatočným varovaním, aby sa od slov prešlo k činom. Po útoku je azda každému jasné, že máme do činenia s protivníkom, ktorý sa vie dobre organizovať, je flexibilný a dokáže zaútočiť kdekoľvek, kde má nejakú základňu.
Z tohto hľadiska predstavuje Belgicko priam ideálne prostredie. Na počet obyvateľov má najväčší počet džihádistov, ktorí s belgickým pasom odišli do výcvikových táborov tzv. Islamského štátu. Z celkového počtu zhruba 3 000 až 5 000 európskych džihádistov, ktorí bojujú pod vlajkou IS, pochádza zhruba 500 z Belgicka, pričom 150 sa už vrátilo späť. Práve tí predstavujú obrovské bezpečnostné riziko.
Súčasná situácia môže niektorých nabádať k tomu, aby spájali utečencov s terorizmom. Napríklad bývalá poslankyňa CDU Vera Lengsfeldová pripisuje vinu za útok v Bruseli kancelárke Angele Merkelovej. Takáto skratka je však nebezpečná: nie každý moslim je terorista.
Faktom však je, že čím viac moslimov žije v danej krajine, tým väčšia je pravdepodobnosť, že môže dôjsť k teroristickým útokom. Dá sa preto očakávať, že európske krajiny budú pokračovať v sprísňovaní svojej azylovej politiky.
Cena za bezpečnosť bude iste vysoká. Európania budú musieť akceptovať, že ak nechcú riskovať životy, nevyhnú sa prísnejším kontrolám na letiskách. Teroristické hrozby by však nemali byť zámienkou na ďalšie obmedzovanie osobných slobôd. Tým by vlastne islamistickí nepriatelia slobodného sveta dosiahli to, čo chcú – aby sme sa ich báli.