To, že nedávno ešte ako 30-ročný učiteľ v gardistickej uniforme na verejnosti provokatívne hailoval a vysmieval sa holokaustu, to vraj bol iba prejav jeho bujarej mladosti. Akýže fašista?! Áno, pôvodnú stranu mu zakázali, ale tú novú, bezúhonnú nie. A keby bola fašistická, naše skvelé nezávislé súdy by iste zasiahli.
A to, že za dva roky pre tých najbiednejších ako župan nič nespravil? Akože nič? Pozrite sa, koho zamestnal v Banskej Bystrici! Bratia a kamaráti si ho nevedia vynachváliť. Veď čo krajský úradník, to poslanec v Bratislave.
V hlavnom meste sa musia teraz zviditeľniť! Kolty za pásom nestačili, treba ísť na vyšší, ideologický level. A po niekoľkých mesiacoch hry na „slušniaka“ nasleduje návrat k prapodstate. Kotleba žiada od Národnej rady minútu ticha. Na počesť vojnového zločinca.
Akoby asi skončil člen nórskeho parlamentu, keby sa o čosi podobné pokúsil v súvislosti s Quislingom, či poslanec vo Francúzsku s Pétainom? S hanbou. Iste, väčšina Kotlebových obdivovateľov netuší, kto boli títo nacistickí kolaboranti, ku ktorým sa hrdo staval i Tiso.
Napokon, aj o ňom majú hmlisté predstavy. Ale prečo si nezaprovokovať, nepourážať? Odbojárov, príbuzných obetí, Rómov, dajakých útlocitných demokratov?
U mladších Kotlebových súpútnikov už srdce bije aj tak viac pre Hitlera než pre „farárika zo Slovenska“, ako raz führer označil Tisu. A čo spoločnosť? Bude iba apaticky sledovať ako neoľudácka strana bujnie a mení sa na nacistickú? Ak jej to neprebudené súdnictvo dovolí.
