Ak sa to podarí, bude to taká malá revolúcia. Smola len je, že „podariť“ sa to musí práve cez politické strany. Vzdajú sa bez boja?
Predovšetkým treba povedať, že výraz „prepolitizovaná“ alebo „spolitizovaná“ štátna správa nie je možno najpresnejší. Samozrejme, zodpovednosť za súčasný neutešený stav padá na hlavy politických strán a politikov, výsledkom však nie je to, že by boli naše štátne úrady príliš politické. Výsledkom je stav, v ktorom politici a ich strany voľne dosadzujú na rôzne miesta v úradoch svojich protežantov. Tí potom pomáhajú k štátnemu bydlu svojim vlastným protežantom, a tak ďalej, až na najspodnejšie priečky úradnej hierarchie. Niekde doslova po tie upratovačky. Inými slovami, výsledkom je, že politici „dajú prácu“ svojim všemožným známym a ľuďom, ktorí sú im zaviazaní. Za naše peniaze a málokedy v náš prospech.
A tak síce máme viac-menej moderné zákony (väčšinou pod tlakom noriem Európskej únie), viac-menej moderne zorganizované úrady a ich kompetencie (väčšinou z podobných dôvodov), lenže naša štátna správa žije a pracuje v mnohom ešte kdesi v časoch Jožka Púčika. Tomu potom aj zodpovedá úroveň jej služieb pre občana.
Úradníci v našej štátnej správe sa nemusia obávať, že sa pri svojej práci dopustia niečoho „nesmeráckeho“, alebo povedzme „nemosťáckeho“, a môžu preto prísť o džob. Napokon, gro práce, ktorá sa od nich očakáva, nemá nič spoločné s tým, kto je z akej strany či kto je čím voličom. U nás sa však úradníci musia obávať toho, že sa pre niečo osobne znepáčia politikovi, ktorý ich vo funkcii môže podržať, ale aj vyhodiť z nej. Alebo toho, že sa na ich džob ulakomí nejaký chránenec, bratranec či kamarát niektorého z dočasných držiteľov moci. Pochopiteľne, záujem občana, ktorý nemôže nič, akurát sa rozčuľovať, je v takejto atmosfére irelevantný.
Ako pripomína veterán tejto problematiky u nás Ľubomír Plai, vôbec nejde o to, aby sa v úradoch zabetónovala nejaká byrokratická šľachta. Ide o to, aby v štátnej správe pracovali ľudia, ktorí sa zodpovedajú jedine a iba za profesionálnosť svojho výkonu a za dodržiavanie zákonov. Aby sa nemuseli báť poslať do čerta hociktorého straníckeho naboba, ktorý by sa im pokúšal vyhrážať.
Malá revolúcia sa však nezaobíde bez súhlasu parlamentu, čiže presne tých ľudí, ktorí profitujú z dnešného stavu. A politici zaúradovali už pri tvorbe zákona, keďže v ňom zo zoznamu funkcií, ktoré by sa mali stať pre politikov nedotknuteľnými, vypadla funkcia vedúceho služobného úradu. Čo je dosť tristné, keďže na ministerstvách je práve tento človek nominálnym šéfom všetkých tých úradníkov, ktorí by sa mali po novom stať nezávislými profesionálmi…
Sú dva mesiace po voľbách. Na koľkých štátnych úradoch už politici stihli „dať prácu“ svojim vyvolencom? Za naše peniaze a ktovie, či v náš prospech.