Ankara a Európa

Pohyby vo vládnej strane v Turecku by za normálnych okolností sotva vzbudzovali väčší záujem. To by však Turecko nesmelo hrať takú kľúčovú úlohu pri formovaní najbližšej budúcnosti Európskej únie, akú hrá teraz.

05.05.2016 22:00
debata (4)

Je jasné, že krajina sa čoraz viac stáva autokraciou prezidenta Recepa Erdogana. Zároveň v osobe premiéra Ahmeta Davutoglua padá z výslnia práve ten predstaviteľ, ktorý hral rozhodujúcu rolu pri vyjednávaniach s EÚ o riešení utečeneckej krízy. Neistota ďalšieho vývoja v Turecku sa tak stáva aj neistotou ďalšieho vývoja v Európe.

O tom, že za Davutogluovým pádom stál práve Erdogan, v Turecku dnes nik nepochybuje. Keď sa niekoľkonásobný premiér Erdogan stal pred dvoma rokmi prezidentom, dovtedajšieho ministra zahraničných vecí, nenápadného a skôr akademicky pôsobiaceho Davutoglua si osobne vybral za svojho nástupcu na čele Strany spravodlivosti a rozvoja, a tým de facto i na čele štátnej exekutívy. Kongres strany, ktorú založil a ktorá zostáva jeho predĺženou rukou napriek tomu, že ako prezident sa formálne vzdal jej vedenia, Davutogluovu kandidatúru vtedy odhlasoval jednomyseľne.

Keď minulý týždeň tá istá strana zbavila Davutoglua právomoci rozhodovať o oblastných straníckych šéfoch, nik nemusel nahlas skonštatovať, že aj tento návrh prišiel z kruhov prezidenta. A keď sa cez víkend na internete objavil anonymný blog, v ktorom bol už premiér rovno zaradený medzi "zradcov Turecka“, špekulácie sa viedli iba o tom, ktorý konkrétny erdoganovský žurnalista bol jeho autorom. O tom, že aj tento záverečný signál na odstránenie premiéra zaznel z útrob prezidentského paláca, nikto nepochybuje. A tak oznámenie, že na straníckom kongrese 22. mája už Davutoglu nebude znovu kandidovať za šéfa strany, čo v Turecku znamená, že nebude môcť byť ani premiérom, už veľmi neprekvapilo.

Čo sa stalo? Davutoglu nikdy nerobil okolo svojich nezhôd s prezidentom rozruch. Nezhody však existovali a boli reálne. Premiér nebol naklonený Erdoganovej snahe o premenu Turecka na prezidentský systém. Nedokázal obhajovať brutálne zákroky proti politickej opozícii a kritickým médiám. Nesúhlasil ani s niektorými prezidentom vybranými straníckymi kandidátmi vo vlaňajších voľbách. No a nakoniec, detaily dohody s EÚ, podľa ktorej Turci dostanú bezvízový styk za to, že budú naspäť prijímať z Európy vyhostených Sýrčanov, s Erdoganom prakticky nijako nekonzultoval.

Asi by nebolo správne vyrábať teraz z Davutoglua demokrata západného strihu. Je však jasné, že to, čo príde po ňom, bude iba horšie. Erdogan sa už dvakrát pokúsil vo voľbách získať takú väčšinu, ktorá by mu umožnila priamo zmeniť ústavu. Aj za cenu zastrašovania opozície a zvyšovania napätia v krajine. Nepochybne sa o to čoskoro pokúsi znovu. Jeho strana sa medzitým postará o to, aby na jej čele nestál nejaký ďalší politik s vlastným rozumom. A my v Európe sa budeme len prizerať, s kýmže to uzatvárame také výhodné dohody.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Turecko #Ahmet Davutoglu