V situácii keď na starom kontinente narastajú odstredivé tendencie a silnejú strany, ktoré sú proti myšlienke zjednotenej Európy, majú oslavy Dňa Európy trpkú príchuť.
Tí, ktorí hlásajú návrat k Európe národných štátov, akoby nevideli, respektíve nechceli vidieť, aký obrovský pokrok EÚ za viac ako polstoročie svojej existencie urobila.
Francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman, ktorý položil základy modernej európskej integrácie, veľmi dobre chápal, že cesta k politickému zjednoteniu vedie cez ekonomiku. Kontinent, ktorý bol po druhej svetovej vojne v troskách, je dnes najsilnejším ekonomickým celkom sveta.
Ešte dôležitejším cieľom integrácie bolo zabezpečenie mieru a bezpečnosti. V dnešnej Európe žiadny ozbrojený konflikt nehrozí, čo ľudia vnímajú ako samozrejmosť.
Áno, politici v Bruseli sú niekedy odtrhnutí od reality – pozri návrh sankcionovať tých, ktorí odmietnu prijať utečencov. Akúsi „európsku únavu“ však nemožno pripisovať tým pár byrokratom.
Európska únia ako celok predstavuje veľmi úspešný projekt. Blahobyt a bezpečnosť však nespadli len tak z neba. Sú výsledkom vzájomnej spolupráce. A hoci medzi nami existujú takí, ktorí si nedokážu vážiť to, čo majú, ich krik by nemal prehlušiť hlas zdravého rozumu. Stojíme na križovatke a len od nás bude závisieť, ktorou cestou sa vyberieme.