Keď si jeho slová rozmeníme na drobné, je zrejmé, že brexit by naštartoval procesy, ktoré by mohli vyústiť do niečoho, čo v tejto chvíli nik nedokáže odhadnúť. Samozrejme, nik neočakáva, že by vojna prišla na starý kontinent v okamihu, keď by Albión dal Európe zbohom.
Je však takmer isté, že únia po vypadnutí jedného dôležitého článku by bola oveľa menej pevná a začala by sa otriasať v základoch. Je preto možné, že čoskoro by Britániu nasledovali i ďalší. Vzhľadom na pretrvávajúce napätie medzi Severom a Juhom by bola ohrozená aj spoločná mena. Znamenalo by to koniec sna o zjednotenej Európe.
Vrátili by sa staré animozity, pričom netreba zabúdať na Rusko, ktoré by s radosťou prilialo olej do ohňa, len aby si mohlo zobrať späť to, o čom je presvedčené, že mu „historicky“ prináleží.
V takejto situácii by bola vojna na spadnutie. Aj keby sa Spojené kráľovstvo uzavrelo do svojej „skvelej izolácie“, konflikt by sa ho dotkol presne tak ako v roku 1914 či roku 1939. Splendid isolation je totiž iba ilúzia.
Ak teda Cameronov prejav rozpútal medzi britskými konzervatívcami debatu o tom, ako by hlasoval Winston Churchill, treba povedať, že to nevie nik. Dá sa však predpokladať, že ako pragmatik by urobil všetko pre to, aby zabránil ďalšej pohrome.