Vzhľadom na zmätok, aký medzi voličmi panuje ohľadom postavenia krajských zastupiteľstiev, ani sa niet veľmi prečo diviť, že účasť na regionálnych voľbách býva u nás druhá najnižšia po eurovoľbách. Práve preto sa však zdá informovanosť verejnosti dôležitejším faktorom ovplyvňujúcim volebnú účasť ako termín ich konania.
Je isto fajn, keď vo vládnej koalícii premýšľajú nad zjednodušením procesu župných volieb. Podstatné je však dnes to, čo sa stane o rok.
Parlamentné voľby v ére internetových zbraní masového ohlupovania v mnohých prebúdzajú vidinu div nie revolúcie. Prezidentské voľby zasa pripomínajú reality show, v ktorej diváci hlasovaním rozhodujú o osude jednotlivcov s vysokými ambíciami. Komunálne voľby bývajú aspoň o čosi triezvejšie: každý vidí, čo jeho obci chýba. Župné voľby medzi tým všetkým poletujú tak akosi bez pointy.
Sú však dôležité. Či už pre veci „bežné“ (školy, cesty, nemocnice…), alebo iné. To, že môžu mať aj strategický význam, nepredviedol nikto lepšie, ako v roku 2013 kotlebovci v Banskej Bystrici.
Zatiaľ čo v Smere sa nafúkane uspokojili so slabým kandidátom a časť pravice sa pretekala v tom, kto hlasnejšie odmietne v druhom kole podporiť smeráka, bystrickému führerkovi stačilo trinásť percent zo všetkých v kraji registrovaných voličov na to, aby sa stal županom a odštartoval svoju cestu do Národnej rady.
Tu sme pri koreni veci. Je isto fajn, keď vo vládnej koalícii premýšľajú nad zjednodušením procesu župných volieb. Diskutovať možno aj o splynutí termínu ich konania s voľbami komunálnymi. Podstatné je však dnes to, čo sa stane o rok. A to žiadne technické či administratívne zmeny veľmi neovplyvnia.
Regionálne voľby budú testom vládnej koalície a celej spoločnosti. Jedno s druhým súvisí, pretože ťarcha presviedčania verejnosti, že liberálna demokracia je schopná opravovať sa i bez toho, aby sa pritom zrušila, leží v prvom rade na vládnych stranách. Očakávať, že to bude robiť parlamentná opozícia, ktorá je sama sčasti antisystémová a sčasti hnedá, by bolo dnes dosť naivné.
Ak vláda nedokáže nadviazať dialóg s verejnosťou (počnúc témami, pokračujúc výberom kandidátov a končiac vyhýbaním sa prešľapom), to, čo sa stalo v Bystrici, sa môže ľahko zopakovať inde.
Ak zostane väčšina verejnosti ľahostajná, fašistov a hnutí nezlučiteľných s hodnotami, ku ktorým sa (ešte stále) Slovensko a Európa hlásia, je u nás, žiaľ, dosť na to, aby ju prevalcovali. Béla Bugár oprávnene uvažuje o možnosti dohodnúť sa na spoločných kandidátoch.
V Banskobystrickom kraji zo známych dôvodov možno dokonca aj s opozíciou – i keď táto predstava sa dnes javí skôr z ríše rozprávok. O rok nepôjde o nič menej, ako o buď potvrdenie, alebo zastavenie hrozivého trendu. Premýšľať o tom musíme už dnes, pretože tí, čo sa práve cítia byť na víťaznom postupe, na to isto nezabudnú.