Genocída

Vždy, keď sa začne hovoriť o arménskej genocíde, vyvoláva to v Turecku priam hysterickú reakciu. Inak to nebolo ani pred rokom, keď toto slovné spojenie použil pápež František, ani pred mesiacom, keď si drážďanskí symfonici koncertom uctili obete Aghet (čo je arménsky výraz pre toto masové vyvražďovanie), ani teraz, keď nemecký Bundestag označil masaker z roku 1915 za genocídu.

02.06.2016 22:00
debata (9)

Popieranie sa stalo súčasťou štátnej doktríny Turecka. Ankara dokonca vo svete šíri svoj vlastný revizionistický obraz toho, čo sa udialo pred 101 rokmi.

Je to také absurdné, ako by niekto v Nemecku v súčasnosti verejne popieral židovský holokaust a propagoval diela revizionistu Davida Irvinga. Samozrejme, že by bol obvinený zo šírenia tzv. osvienčimskej lži a hrozilo by mu väzenie. V Turecku sa však deje pravý opak. Zmienka o arménskej genocíde sa na domácej pôde trestá ako „urážka tureckosti“!

Problém tkvie v tom, že idea moderného Turecka stojí na nacionalizme vychádzajúcom z tzv. mladotureckej ideológie, ktorou bol inšpirovaný aj Atatürk – zakladateľ moderného Turecka. Lenže práve Mladoturci sú zodpovední za masaker Arménov…

To odmietanie je pochopiteľné – iba ťažko možno byť hrdý na štát, ktorý má vo vienku vpísanú etnickú čistku (po Arménom a Asýrčanoch nasledovalo vyhnanie Grékov).

Turkov, ktorí sa desaťročia snažia všemožne vytesniť z pamäti tento hrozný zločin, však neprestajne dobieha ich minulosť. Nemci sa len pridali k viac ako dvom desiatkam krajín, ktoré majú odvahu veci pomenovať vlastným menom.

Ak Erdogan tvrdí, že „je nemysliteľné, aby na Turecku ležal tieň nazývaný genocída“, tak by túto ťaživú otázku nemal stále zametať pod koberec, ale pokúsiť sa s ňou vyrovnať. Inej cesty k skutočnému zmiereniu niet.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #Nemecko #Turecko #genocída #Arménsko