Očakáva sa sedem miliónov návštevníkov štadiónov, z toho zhruba milión zo zahraničia. Pre športovcov je Euro 2016 vyvrcholením dlhoročného snaženia a nekonečných tréningov, pre fanúšikov európskeho futbalu dlhoočakávaný sviatok. Pre francúzske bezpečnostné sily – ale zďaleka nielen pre ne – je futbalový šampionát nočnou morou.
Podvoliť sa nátlaku teroristov preventívne by znamenalo vzdať sa ďalšieho kúska slobody, z ktorej sa v Európe tešíme.
Na bezpečnosť podujatia má dohliadať 90-tisíc policajtov, a to rátame iba domácich, nie tých, ktorých si športové výpravy privezú so sebou. Len v samotnom Paríži má na štadiónoch a vo fanúškovských zónach pod holým nebom (jedna bude stáť priamo pod Eiffelovou vežou) hliadkovať najmenej 13-tisíc policajtov. Je vôbec možné, že by sa takto ostro sledovaný turnaj mal stať terčom útoku?
Žiaľ, je to nielen možné, ale podľa niektorých aj pravdepodobné. A to medzi tých „niektorých“ musíme zarátať napríklad veličiny typu riaditeľa medzinárodnej bezpečnostnej agentúry Europol, takže vonkoncom nejde len o jalové strašenie nejakého bulváru. Prapodivné dolapenie francúzskeho občana s arzenálom zbraní na Ukrajine minulý týždeň s tým nesúvisí. Hrozba by existovala, aj keby nebol chytený nikto a nikde.
Hrozba existuje, pretože to vyhlasujú samotní inšpirátori teroristov, a kde inde by už mali ich vyhrážky brať vážne, ak nie práve vo Francúzsku? Napokon aj vlani v novembri bol jedným z terčov ich útoku futbalový štadión v Paríži, na ktorom práve prebiehal zápas Francúzska s Nemeckom.
Nie každý v Európe holduje akurát futbalu, každý v Európe by však mal chápať, že priateľské „vojny národov“ odohrávajúce sa na trávniku a priťahujúce masový záujem publika patria k mierovému a slobodnému spôsobu života rovnako ako návštevy koncertov, reštaurácií, galérií či prideov. Ak sa hovorí, že za vojny mlčia múzy, a pritom to nie je celkom pravda, potom o športe, a obzvlášť o medzinárodnom športe, to platí.
Nikto, ani armáda policajtov a agentov, nezaručí, že sa nejakí pomätenci o čosi nepokúsia. Podvoliť sa ich nátlaku preventívne by však znamenalo vzdať sa ďalšieho kúska slobody, z ktorej sa v Európe tešíme.
Znamenalo by to začať sa správať ako vo vojne, keď múzy síce nemlčia, ale medzinárodný šport áno. Znamenalo by to uznať naratív hŕstky fanatikov, ktorí klamú a zvádzajú svojich spoluvercov a zastrašujú celý ostatný svet.
Terorizmus je odporný bez ohľadu na to, v mene akej kauzy sa pácha. Jednotlivci môžu mať svoje viac či menej zrozumiteľné individuálne dôvody, ktoré ich napokon zvedú až na neospravedlniteľnú cestu teroru.
Neexistuje však kauza, pre ktorú by sa mal celý svet zmeniť podľa predstáv „hnutia“, ktoré takýchto jednotlivcov zneužíva. Euro 2016 je jedným zo spôsobov, ako im to odkázať.