Kritický pokles imunity

Čo majú spoločné náckovia v Národnej rade, antivakcinační a podobní šarlatáni a úspechy ruskej propagandy v našich končinách? Mudrovanie nad tým, či ozbrojenci v zelených tričkách napĺňajú definíciu fašizmu alebo nacizmu, nepomôže. To, čo by nás malo trápiť ako prvé, je akútny úbytok kritického myslenia v našej populácii.

12.06.2016 15:00
debata (6)

Všeobecne (a možno trochu nekorektne) povedané, „staré babky“ bývali náchylné k poverčivosti bez ohľadu na spoločenský režim a ekonomickú situáciu. Boli jadrom kostolného publika za bývalého režimu práve tak, ako boli jadrom mečiarovských Pasienkov v čase, keď ich idol ich oberal o šance na dôstojný dôchodok.

Tu však ide o iné. Zatiaľ čo lobisti automobilového priemyslu sugerujú spoločnosti ilúziu, že hlavným problémom nášho školstva je nadbytok na trhu nepoužiteľných politológov, skutočným problémom sú ľudia, ktorí nevedia používať mozog. Vedia si vygúgliť všetko na svete, netušia však, ako získané informácie triediť a používať.

Tam, kde tie príslovečné poverčivé babky brzdila v rozlete naučená úcta k autoritám, tam majú mladí k autoritám prirodzený odpor. Aj veda je autorita. Koniec koncov, vedecký pokrok sa často zakladá na tom, že nová generácia skúša platnosť poznatkov autorít predošlých generácií a snaží sa ich vyvrátiť či nejakým objavným spôsobom doplniť.

Ponuka sa rozširuje a vďaka internetu sa rozšírila tak, že sa vymyká racionálnej regulácii. Kritický rozum by mohol ľudí ochrániť aspoň pred tým, aby v snahe plávať proti prúdu v skutočnosti neplávali v ústrety autoritám, o akých sa im ani nesnilo. Nebezpečným a zhubným.

Kritický rozum je však v defenzíve. Nevládze držať krok s hlúposťou, ktorá sa šíri tým, že od svojich priaznivcov nič nevyžaduje. Veriť je nekonečne ľahšie, ako vedieť. A my sme sa stali spoločnosťou, v ktorej „vedieť“ neprináša žiadne výhody. Vedieť znamená aj pochybovať, lenže od našej vedy sa chce, aby sa prednostne sústredila iba na to, čo sa dá speňažiť, a od nášho školstva, aby vypúšťalo masy opičiek trénovaných podľa potrieb momentálnej skladby nášho hospodárstva. Umenie kritického myslenia sa ponecháva bokom ako nejaká súkromná voľnočasová aktivita.

A tak si tí, čo nalietajú šarlatánom so pseudomedicínou, potom myslia, že sú v kritickej opozícii proti skostnatenej oficiálnej vede. Tí, čo ulietajú na fantazmagóriách o pravekých Slovanoch, čo vymysleli prvé písmo, založili Mezopotámiu a vlastne všetko na svete, zasa veria, že používajú kritický rozum proti skostnatenej oficiálnej historiografii. Tí, čo sa radujú z každej novej v Rusku vyfabrikovanej a internetom zmedzinárodnenej lži o Európe, sa nazdávajú, že sú bystrými kritikmi Bruselu. A tí, čo dajú svoj hlas primitívnym neonacistom, majú pocit, že kritickým rozumom bojujú proti skorumpovanej oficiálnej politike.

Našej spoločnosti chýba mentálna imunita. Treba sa zamerať na ňu. Každá lživá propaganda môže byť úspešná len potiaľ, pokiaľ nájde publikum ochotné uveriť jej. Týka sa to práve tak pseudovedy, ruskej propagandy, ako aj neonacizmu.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #propaganda