Väčšie štáty zväčša len využívajú menších spojencov na to, aby sa mali stále dobre. Na tomto princípe napríklad Nemecko premiestnilo výrobu vozidiel na Slovensko, čo je pre nás na jednej strane dobré z hľadiska zamestnanosti i dobre platených pracovných miest.
Tučné zisky z predaja áut však stále putujú do Nemecka a my s tým môžeme niečo spraviť, len keď sa postupne budeme rozumne stavať na vlastné nohy.
Podobne je to aj pri obchode s energiami. Ruský prezident Vladimir Putin zavolá slovenskému premiérovi Robertovi Ficovi a pogratuluje mu k chystanému predsedníctvu v Rade Európskej únie. Keď však Slovensko poukáže na výhrady k rusko-nemeckému projektu Nord Stream II, tak Putin iba povie, že naše výhrady chápe.
Podobne nemecká kancelárka Angela Merkelová pozve predsedu slovenskej vlády do Berlína, aby sa porozprávala o predsedníctve v EÚ, ale keď príde reč na Nord Stream II, tak len zopakuje, že ide o komerčný projekt.
Ak sú v hre veľké peniaze, Nemci či Rusi nemajú s falošnými úsmevmi problém. Aj keď idú proti princípom EÚ, proti Slovensku, proti Ukrajine. Nemci a Rusi si podelia miliardy eur, ktoré na poplatkoch za tranzit plynu poberali Slovensko a Ukrajina. A nezabudnú sa pri tom na nás usmievať.