Britský bulvár a priaznivci brexitu, ktorí urobili z referenda otázku života a smrti, vybičovali atmosféru do krajnosti, takže sa teraz nemôžu tváriť prekvapene, čo sa vlastne stalo. Samozrejme, nikto z nich priamo nenabádal na fyzický útok, ale agresívny tón a pocit ohrozenia, ktoré do diskusie systematicky vnášali, sa kumulovali, až to všetko napokon prasklo a vyústilo do takejto hroznej tragédie. Ak ľudom stále vtĺkajú do hláv, že im ich „krajinu ukradli“, a živia ich eurofóbnou propagandou, tak sa potom nemôžu čudovať, že sa ju poniektorí rozhodnú vziať späť. Hoci aj násilím.
Je úplne prirodzené, ak niekto nesúhlasí s odlišným názorom, lebo pluralita názorov je základnou črtou demokracie. Keď však odpor k iným názorom prerastie do nenávisti voči ľuďom, ktorí ho prezentujú, je to príznakom, že niečo nie je v poriadku. Preto by sme mali mať stále na pamäti Voltairov výrok: „Nesúhlasím s vaším názorom, ale dal by som svoj život za to, aby ste ho mohli slobodne povedať," ktorý nestráca nič na svojej aktuálnosti, lebo sme opäť svedkami postupného odbúravania pluralizmu.
Trend, keď extrémisti ostentatívne dávajú najavo, že ich názor druhých vôbec nezaujíma, pretože nimi v podstate opovrhujú, je veľmi nebezpečný, lebo podkopáva demokratický diskurz. To, čo predviedli kotlebovci, keď pri prejave prezidenta opustili rokovaciu sálu, alebo keď sa kandidát Britain First obrátil chrbtom k novozvolenému londýnskemu starostovi Sadiqovi Khanovi, nebolo len symbolickým gestom, ale popretím princípu, že prostredníctvom dialógu je možné dospieť ku konsenzu.
Extrémisti majú osvedčený recept, ako pristupovať k riešeniu problémov: buď bude po mojom, alebo uvidíte! Rešpekt k názorom iných je im absolútne cudzí. Tam, kde však nedostatok argumentov začína nahradzovať sila pästí a rinčanie zbraní, len ťažko možno hovoriť o demokracii.
A to, aká je demokracia krehká, sa ukázalo práve v takejto situácii, keď stúpenec krajne pravicovej organizácie Britain First prešiel od slov k činom. Hoci ešte nevieme, aký bol motív činu Thomasa Maira, to, že si predplácal internetový magazín, ktorý vydávajú juhoafrickí obhajcovia apartheidu, a posielal peniaze na účet amerického neonacistického združenia Národná aliancia, veľa napovedá.
Ak sa ukáže, že popudom pre tento hrozný skutok bola nenávisť voči političke, ktorá presadzovala zotrvanie Británie v únii, tak paradoxne dosiahol pravý opak – lebo všetky spomínané skutočnosti môžu poškodiť tábor priaznivcov brexitu.