Radoslav Procházka sa nikdy nedokázal rozhodnúť, voči komu sa chce vlastne vymedziť. Takéto vymedzenie, hoci nemusí byť agresívne, však potrebuje každá nová strana, keď chce voličov starých strán presvedčiť o tom, že by mali zmeniť svoje volebné preferencie.
Procházka bude vo vládnej koalícii do počtu a jeho strana bude len tieňohrou na stene bežne veľkej obývačky – ktorá už čoskoro dokáže pojať všetkých jej voličov.
Procházka začínal so všeobjímajúcou víziou gazdu, ktorý prichádza, aby zjednotil a viedol slovenskú pravicu a popritom sa vymedzoval voči Smeru, s ktorým mal oveľa menej spoločných potenciálnych voličov. Chvíľami spoluprácu so Smerom nevylučoval, len aby sa vzápätí opravoval a tvrdil, že bol nesprávne pochopený.
Keď sa vo volebnej kampani dostal pod tlak SaS a OľaNO, namiesto toho, aby bojoval o svoj priestor napravo od stredu, vymedzoval sa takmer výlučne voči Robertovi Ficovi. Voličov Smeru tak odohnal, zatiaľ čo pravicovejšie hlasy mu odohnali krikľúni, ktorí žiadneho gazdu nechcú.
Keď po voľbách, otrasený neúspechom a vystrašený z vidiny skorých predčasných volieb, prikývol na koalíciu so Smerom, urobil veľtoč v očiach aj tých pár voličov, ktorí mu ešte zostali. Všetko by pritom bolo logicky vysvetliteľné, len by také vysvetlenia nesmeli prichádzať z úst, z ktorých v priebehu ani nie pol roka zaznelo už toľko protichodných vyhlásení.
Keď teraz trestá ľudí z vlastnej strany za to, že sa podľa neho zbližujú so Smerom bez poverenia straníckych orgánov, urobil ďalší veľtoč, ktorý už môže byť pre Sieť smrteľný. Procházka bude vo vládnej koalícii do počtu a jeho strana bude len tieňohrou na stene bežne veľkej obývačky – ktorá už čoskoro dokáže pojať všetkých jej voličov.
Niežeby slovenská pravica nepotrebovala upratať. Niežeby sa jej nezišiel nejaký nový šikovný technik moci typu Mikuláša Dzurindu. Taký technik by však potreboval aj nejaké idey, okolo ktorých by spájal ostatných.
Idea: „Prichádzam preto, lebo chcem, a dokážem to, lebo viem,“ je však žalostne jalová a bilbordy s predsedom v snehobielej košeli na tom nič nezmenili. Procházka si založil stranu preto, lebo uveril ilúzii, že keď v prezidentskej súťaži krásy zaujal nie malý počet divákov, dokáže sa presadiť aj v ringu politických strán.
Strana teda vznikla okolo jeho osoby a vznikla preto, aby sa jeho osoba, keď už sa nemohla stať hlavou štátu, stala aspoň hlavou pravice. Jeho interpretácia toho, čo sa stalo, by práve preto nemusela byť celkom neuveriteľná, aj keď odvolaný podpredseda Andrej Hrnčiar tvrdí, že predseda klame.
Aký typ členov a funkcionárov môže asi takáto strana lákať? Bez väčšieho rizika môžeme povedať, že medzi nimi bude dosť takých, ktorí sa chceli len zviezť rovnakým výťahom ako predseda. Nuž a keď sa výťah zasekol hneď na prvom poschodí, začnú si hľadať cestu do iného výťahu. A Procházka im to uľahčuje tým, že ich zo svojho výťahu vyhadzuje aj sám.