Je povzbudivé vedieť, že skupina obyvateľstva, médiami korektne označovaná ako populistická, extrémistická či protisystémová, zriedkavejšie – zato po práve – aj fašistická, má v aktívnom slovníku odvodeninu slova slnko. Azda bude v budúcnosti počas jej prevýchovy na čom stavať.
Aktuálne sa však nachádzajú návštevníci a návštevníčky „národných“ zhromaždísk vo fáze, keď z lásky k slovensky a zároveň protieurópsky naladeným ľuďom by všetkých ostatných najradšej poslali za Dunaj, prípadne ich doň rovno hodili. Pokrik „Obesiť, obesiť!" počas ľudového súdu, ktorý v rámci sobotňajšieho mítingu s názvom „Stop likvidácii Európy, spoločne za Slovensko proti diktátu Bruselu!“ odsúdil vybraných politikov na povraz, bol vskutku dôstojným prejavom túžby po zavedení priamej demokracie do praxe.
V horúčave 35 stupňov Celzia muselo byť mimoriadne náročné dávať pozor, čo sa deje na pódiu. Čierne tričká, maskáče, pevné „boty“, čerstvý účes bez vlasov a pivo, to nie je iba tak. Príslušnosť k holohlavým ideám si vyžaduje naozaj vysokú mieru obetavosti a odhodlania čeliť nielen zákernostiam polície, ale aj úpalu.
Mimochodom, aby ste si dokázali predstaviť, ako počas tohto obrodného stretnutia fungovalo hlavné mesto, stačí si spomenúť na prednášku Zdeňka Svěráka Písací stôl z kultových českých Básnikov. Cyklisti svetového pohára Downhill jazdili v chránenom sektore okolo Hradu, Korunovačný sprievod Márie Terézie sa pohyboval v Podhradí a v historickom jadre mesta, účastníčky a účastníci Antifašistickej mobilizácie si pre zmenu užívali „voľnosť pohybu“ v sekcii Námestia SNP a priľahlého okolia. Prieniky boli možné iba pod dohľadom polície (s vďakou podotýkam, že bezchybnom).
A to všetko preto, vážení daňoví poplatníci, vážené daňové poplatníčky, že profašistické partie majú tiež právo na vyjadrenie názoru. Čo na tom, že ten názor by preukázateľne rád obmedzoval, prípadne vraždil ľudí z dôvodu ich príslušnosti k niektorej z menšín, ako nám to pred rokom pri útoku na saudskoarabskú rodinu odprezentoval (dnes už) jeden z poslancov Národnej rady.
Ak by magistrát hlavného mesta po skúsenostiach z minulého roka fašistický pochod nepustil do bratislavských ulíc, nota bene v deň konania veľkých akcií, množstvo policajtov by si užilo voľný deň s rodinami, štátna i mestská kasa by nám všetkým ušetrila obrovské sumy, ľudia by sa mestom pohybovali bez strachu – a čo je najdôležitejšie, mesto by dalo jasne najavo, že fašizmus do jeho mentálnej výbavy nepatrí.
Takto sa o to v rámci protifašistickej demonštrácie postarali ľudia s otvorenou mysľou i srdcom. A urobia tak vždy, keď bude treba. Je povznášajúce patriť k tým, ktorých sa ostatní neboja.