Ako ich vychovávajú? Jednoducho. Hippokratova prísaha je jedna vec, finančná súvaha poisťovne je vec druhá. A keďže žijeme vo svete, kde sa všetko, ešte i zdravie ľudí, meria zásadne peniazmi, je jasné, kto má vrch.
Keď si vo svojej poisťovni „kupujete“ zdravie, môžete dostať málo vyšetrení, čakacie lehoty a málo dní na lôžku. O reklamáciu sa môžu pokúsiť akurát tak vaši trúchliaci pozostalí.
Lekári, ktorí sa cítia zaviazaní svojím povolaním a spomínanou prísahou, sledujú jeden cieľ: vyliečiť pacienta. Pretože už nežijeme v domnienke, že všetko podstatné o zdraví a chorobe náš lekár vyčíta z ovčích vnútorností či pohľadom do horoskopu, očakávame od neho, že spoľahlivé informácie o našom zdravotnom stave zistí vedeckou cestou. Inak zvanou vyšetreniami.
Prakticky všetko, čo je za hranicou obyčajnej chrípky, si vyžaduje rozbor krvi, sonograf alebo magnetickú rezonanciu a podobne. A ak by mali byť lekári dôslední, potom už aj tá obyčajná chrípka by v časoch mutujúcich vírusov spadala do tejto kategórie.
Tu však do hry vstupujú vychovávatelia z poisťovní. Tí vedia najlepšie, čo ktorý pacient naozaj potrebuje a ktoré vyšetrenia boli vykonané zbytočne – najskôr preto, lebo príslušný lekár už nevie, čo od dobroty. Najlepšie vedia, koľko lôžkohodín stačí človeku, aby sa ako-tak pozviechal po operácii, nehode alebo hoci po tej mŕtvici.
Experti z poisťovní to síce nezisťujú rituálnymi obetami jahniat či liatím olova, zato sú však vedení inou pochybnou logikou. Jedni chcú na konci roka vykázať čo najväčší zisk, druhí zasa čo najmenšiu stratu (čo je v tomto asi jediný rozdiel medzi štátnou a súkromnými poisťovňami).
Zdravie sa nakupuje a predáva ako ponožky, len s jedným rozdielom: Keď kupujete ponožky a dostanete obe s dierami na palcoch, máte možnosť tovar reklamovať a očakávať, že vám ho vymenia.
Keď si vo svojej poisťovni „kupujete“ zdravie, môžete dostať málo vyšetrení, neúnosne dlhé čakacie lehoty a málo dní na lôžku. O reklamáciu na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa môžu prípadne pokúsiť akurát tak vaši trúchliaci pozostalí. Čo už bude vám, žiaľ, vcelku jedno.
Je pravdepodobné, že existuje aj čosi ako zbytočné vyšetrenie či iný zdravotnícky úkon. A možno existujú aj lekári, ktorí si robia takýmito vyšetreniami alibi, pretože v skutočnosti nevedia, čo s pacientom.
Ak však majú byť výsledkom ďalšie dlhy nemocníc (za nezaplatené výkony a použité zdravotnícke pomôcky a materiál) alebo to, že človek, ktorý ochorie koncom mesiaca, dostane od vystrašeného lekára menšiu starostlivosť ako ten, čo mal to pochybné šťastie ochorieť na začiatku mesiaca, potom je tu so systémom niečo v kardinálnom neporiadku.
Hippokratova prísaha platí, poisťovne šetria, akurát pacienti, ktorí to celé platia, zbytočne umierajú.