Virtuálne reálna nenávisť

Už bolo povedané A: politici sa nesmú biť. Ani s fašistami, ani so psychopatmi, ani s provokatérmi. Politici sú platení za to, aby zlepšovali chod štátu a jeho inštitúcií. Tie sa nikdy nezlepšia, keď tí, čo sú volení a platení za to, aby štát fungoval, budú obchádzať zákon či ho „výchovne“ brať do vlastných rúk. Okrem A je však ešte treba povedať frustrujúce B.

15.07.2016 12:00
debata (55)

Internet, sociálne siete a takzvané nové médiá nie sú už dávno viac či menej užitočnými zabijakmi času. Čoraz častejšie sú kanálmi, ktorými sa spod zeme valí nenávisť, a nádržami, v ktorých sa hromadí a usádza.

Práve tak, ako sú exaktné algoritmy, ktoré na sociálnych sieťach, v internetových prehliadačoch a na e-mailových kontách rozhodujú o tom, aké príspevky sa vám budú prednostne ponúkať, aké reklamy sa vám budú vnucovať a ktoré osoby sa vám budú automaticky núkať ako kandidáti na „priateľstvo“, exaktné sú aj dôsledky celého tohto biznisu.

Internet už netvorí pole rovnocenných informácií, kde je len vo vašich rukách, či budete rozlišovať overené od lživých. Súčasťou počítačovej gramotnosti už nestačí byť len zdravo skeptický. Ten, kto sa nechce či nevie aktívne brániť, sa časom dostane do uzavretej bubliny, ktorá, napriek tomu, akou veľkou a zložitou sa javí, zmenší jeho svet do komunity ľudí utvrdzujúcich sa navzájom v tom, čo si mysleli a myslia bez ohľadu na iné informácie. Tie sa objavujú kdesi za horizontom, v iných bublinách. Dialóg či multilóg sa nekoná. Prevláda pritakávanie, občas narušené nejakým „trollom“, ktorého komunita aj tak slávnostne a spoločne odhalí a vyobcuje.

Aj ten najjednoduchší človek chápe, že ak sa mu po týždni odtrhne podrážka na novej topánke, niekto síce odflákol svoje remeslo, lenže riešením je reklamácia, nie pomoc šarlatána z dolného konca. Nie každý však chápe, že to isté platí o bežných médiách: ak niekto pracuje podľa pravidiel, je možné volať ho na zodpovednosť pri ich porušení. Čoraz viac ľudí verí médiám, ktoré sú „oslobodené“ od pravidiel, remesla – a kritiky. Najskôr preto, lebo veria, že takto "slobodnými“ autormi potom môžu byť aj oni sami.

A tak sa názory a svetonázory tvoria v bublinách, v ktorých často prevláda ten najagresívnejší. Potom je už jedno, či ide o psychopata, pravoverného nacistu, agenta cudzej vlády, alebo len užitočného idiota. Spoločnosť sa polarizuje vo virtuálnom priestore – nepolarizuje sa však iba virtuálne. Mamičky malých detí sľubujú „nepriateľom“ svojej bubliny smrť na šibenici a pomaly sa varia ako tie príslovečné žaby, aby boli raz pripravené privítať šibenice v reáli.

Tu prichádza ono B, spomínané na začiatku. Fackovať individuálnych šíriteľov nenávisti nie je správne. Rovnako však nie je správne nečinné prizeranie sa našich inštitúcií, ako sa spoločnosť chystá na výbuchy nenávisti vo veľkom meradle. Nemecká polícia tento týždeň urobila obrovský záťah na šíriteľov nenávisti a nacizmu v internetových bublinách. Naša polícia má zatiaľ problém aspoň pochopiť, čo znamenajú základné zákony na obranu demokracie a pluralitnej spoločnosti.

© Autorské práva vyhradené

55 debata chyba
Viac na túto tému: #politici #bitka #provokácia