Davy ľudí zhromaždené na promenáde v očakávaní sviatočného ohňostroja nemohli ochrániť lietadlové lode ani jednotky rýchleho nasadenia NATO. Proti šialencovi za volantom celkom obyčajného kamióna ich nemohli ochrániť ruské ani americké bombardéry nad Sýriou či Irakom, ani jadrový arzenál všetkých armád sveta. Pomôcť im nemohli ani desaťtisíce európskych policajtov a agentov spravodajských služieb pátrajúcich po ozbrojených teroristických bunkách a snažiacich sa prekaziť ich plány ešte prv, ako ich uskutočnia.
Ideológia, ktorá dnes fanatizuje mnohých ľudí hlásiacich sa k islamu až na úroveň bezcitných masových vrahov, je ideológiou teokracie, totality a absolutizmu samozvaných vládcov nad životom a smrťou iných ľudských bytostí. Temno sa načahuje naprieč dejinami a kope v úsilí o svoj návrat. Tvrdiť, že kope tak silno iba preto, lebo sa v skutočnosti zmieta v predsmrtných kŕčoch, by bolo síce možno lákavé, ale veľmi predčasné.
Slová politikov rinčiacich pri podobných príležitostiach zbraňami a šuštiacich maskáčovými uniformami sa mnohým ľuďom isto počúvajú dobre. My však už minimálne sedemdesiat rokov vieme napríklad to, že kobercovými náletmi a zápalnými bombami bolo síce možné zlikvidovať nacistické Nemecko, na likvidáciu ideológie nacizmu to však nestačilo. A hoci nacistický plán na využitie „werwolfov“, fanatikov vraždiacich civilné obyvateľstvo zo zálohy v čase mieru, nie celkom nepodobný tomu, o čo sa dnes pokúša Daeš v Európe, neprežil Tretiu ríšu o viac ako len o pár krátkych rokov, ani to ešte zďaleka nebol koniec jednej temnej ideológie.
Na okraj, vyhradený pre psychopatov a najťažších kriminálnikov, ju mohli odsunúť len desaťročia stability, prosperity a demokracie. Áno, Daeš musí byť zničený vojensky, lenže na zničenie džihádistickej ideológie, ktorá sa vonkoncom neobmedzuje na túto jednu konkrétnu bandu psychopatov, sa budeme musieť skôr inšpirovať tým, čo pád Tretej ríše v Európe nasledovalo, než tým, čo mu predchádzalo.
Politici, ktorí medzi riadkami implikujú, že nám môže byť jedno, čo sa deje v časti sveta, ktorú sme aktívne pomáhali rozbiť, len ak budeme mať u nás doma policajtov na každom rohu, prejavujú spupnosť rasistov. Tú však nevdojak prejavujú aj tí, čo s frázami o humanizme na perách implikujú, že „svet islamu“ vlastne nemá na viac ako len na žitý stredovek, a od nás sa vyžaduje, aby sme to rešpektovali ako nejakú nevinnú kultúrnu zvláštnosť.
Tí prví fanatikov utvrdzujú v ich pohľade na svet, tí druhí im pomáhajú umlčiavať milióny moslimov, ktorí nechcú žiť v absolutizme a teokracii o nič viac ako tí Francúzi, čo 14. júla 1789 dobyli Bastilu.