Erdogan svojimi činmi odmieta sekulárne dedičstvo moderného tureckého štátu. Systém v krajine sa pod jeho vedením postupne mení na akýsi relatívne umiernený islamistický model. Odmenou Erdoganovi za takúto politiku je skalopevná podpora veľkej časti nábožensky založených Turkov, ktorá jeho strane AK pomáha vyhrávať jedny voľby za druhými.
Erdogan zahral svoju vlastnú hru v susednej Sýrii, keď po rokoch podpory režimu Asadovcov začal odrazu podporovať islamistické kruhy usilujúce sa tam o prevrat. Bašár Asad však dodnes nepadol a násilie sa zo Sýrie stihlo preniesť do okolitých krajín vrátane Turecka, ktoré čoraz častejšie zažíva bombové teroristické útoky. V Turecku je niekoľko miliónov utečencov zo Sýrie, ktorých sa Erdogan snaží využívať na vydieranie Európskej únie. Všetko ešte zhoršuje jeho snaha využiť konflikt v Sýrii na zúčtovanie s Kurdmi. Turecké jednotky najprv bojovali proti opozičným kurdským skupinám v Sýrii, aj tento boj sa však už stihol preniesť do Turecka a ukončiť tam prímerie medzi kurdskou PKK a vládou.
Erdoganove Turecko je politicky hlboko rozdelená krajina zmietaná násilím a s neistou budúcnosťou.
Lenže vojenský prevrat v Ankare – aj keď v podaní ľudí, ktorí o sebe tvrdia, že ochraňujú hodnoty sekulárneho štátu – by bolo to posledné, čo by si teraz ktokoľvek na medzinárodnej scéne želal. V Sýrii ešte zďaleka nie je mier, Turecko je členom NATO a Európska únia potrebuje Erdoganovu spoluprácu pri zvládaní utečeneckej krízy.
Žiaden z veľkých hráčov si momentálne nemôže dovoliť luxus v podobe nestabilného a nepredvídateľného Turecka na hranici s rozvráteným a ešte menej predvídateľným regiónom. Väčšina obyvateľov Turecka si zasa nemôže dovoliť žiť v krajine izolovanej vojenským prevratom od jej európskeho a blízkovýchodného okolia.
Aj preto toľkí Turci vypočuli prezidentovu výzvu a vyšli do ulíc, aby pomohli zabrániť prevratu. Aj preto bude medzinárodné spoločenstvo vyjadrovať Erdoganovi svoju účasť, ak nie priamo svoju podporu. Aj preto sa bude medzinárodné spoločenstvo zrejme iba prizerať Erdoganovým odvetným čistkám v armáde, súdnictve a v politike, nanajvýš s platonickými pripomienkami.
Piatkový pokus o vojenský prevrat sa tak možno stane urýchľovačom poslednej fázy Erdoganovho prevratu. Nevydarený puč poskytol tureckému prezidentovi jedinečnú šancu dotiahnuť svoj vlastný dlhodobý plán premeny Turecka na autokraciu až do konca.