Teda ak chceme znižovať jeho schodok, ako sme sa pri vstupe do Európskej únie zaviazali. Z hľadiska budúcnosti a nevyhnutného napredovania technologických inovácií by mala byť odpoveď jednoznačná. Ale skutočnosť? Slovenská akadémia vied podľa všetkého príde o milión eur. Popritom mnohí jej vedeckí pracovníci aj o zamestnanie.
Produkcia mlieka má najmä sociálne hľadisko, ale aj ekonomické, zdravotné. Pokiaľ ide o zamestnanosť, dokonca v tých najzaostalejších okresoch, je to najväčšie odvetvie poľnohospodárstva, ktoré dáva prácu desiatim tisícom dojičov a ošetrovateľov hovädzieho dobytka. Slovensko by ich navždy stratilo, takú ťažkú prácu už nik nebude robiť. A tak budeme kupovať maslo a syry z Holandska, aj z hovädziny sa stane dovozný artikel. A celá výroba potravín bude o ničom. Iba ak by sme masovo chodili zbierať čučoriedky do lesa…
Najhoršie na celej veci nie je to, či sa spomalí už aj tak pribrzdený vedecký vývoj, alebo či padne naše živočíšne hospodárstvo. Najtragickejšie je to, že sme vôbec postavení pred túto dilemu. Dokonca v rámci úsilia EÚ pomôcť výrobcom kravského mlieka. Z pol miliardy na to určených eur 150 miliónov má prispieť k tomu, aby menej efektívne firmy do konca tohto roka „dobrovoľne znížili produkciu mlieka a chov dojníc“.
Mlieka jej vraj v Európe nadbytok. Akurát že Slováci patria k jeho najslabším konzumentom, ženy tu trpia na osteoporózu a slovenské deti sa hrbia pre nedostatok mliečnych výrobkov v strave. Ale to sme už čítali. V Čenkovej deťoch.