Otrasené Nemecko

, 25.07.2016 22:00

Svet nikdy nebol bezpečným miestom pre život. Vychádzajúc z tohto poznania sa ľudia vždy snažili prispôsobiť svoje správanie tak, aby dokázali eliminovať možné riziká. Čo však robiť v situácii, keď nikto nevie, odkiaľ a kedy príde ďalší útok, a najmä aký je motív útočníka? Bojovať s terorizmom je ako zápasiť s neviditeľným démonom.

Masaker v Nice a ďalšie štyri teroristické útoky v priebehu deviatich dní, ktoré otriasli nielen Nemeckom, ale celou Európou, sú však priveľa aj pre tých najotrlejších.

Zdá sa, akoby celý svet ovládlo nekontrolovateľné násilie. Spolu s básnikom si preto môžeme položiť otázku: „Kto zapríčinil tento úpadok, zosurovenie, zdivočenie mravov?“

Samozrejme, pre obyvateľov Západu by bolo najjednoduchšie, keby autormi všetkých spomínaných útokov boli teroristi spojení s radikálnym islamom. Keď je nepriateľ ľahko identifikovateľný, ľudom to aj v okamihu obrovského zármutku dokáže priniesť istú úľavu, lebo vedia, s kým majú do činenia.

Lenže svet nie je čierno-biely (aj keď sa nám to mnohí snažia podsúvať). David Ali Sonboly, ktorý v mníchovskom nákupnom centre zastrelil deväť ľudí, bol duševne chorý. Jeho rodičia síce pochádzali z Iránu, no on sa narodil už v Nemecku a sám seba považoval za Nemca (mal aj nemecký pas). Príčinu jeho konania treba pravdepodobne hľadať v prostredí školy, kde sa stal obeťou násilia a šikanovania, najmä zo strany svojich tureckých a arabských spolužiakov. Svojich vrstovníkov z radov cudzincov preto nenávidel a vyhrážal sa im smrťou. Obdivovateľ Andersa Breivika, ktorým sa inšpiroval, teda nebol žiadny islamista útočiaci na západné hodnoty. Tento duševne vyšinutý jedinec jednoducho namieril svoju pomstu proti tým, ktorí mu ubližovali.

Útočník z Ansbachu Mohammad D. bol z iného súdka. Hoci bol tiež psychicky labilný – v minulosti sa pokúsil dvakrát o samovraždu – podľa všetkého sa tento „priateľský, nenápadný a príjemný človek“ zmenil na vraždiacu beštiu pod vplyvom islamizmu. Jeho frustrácia mohla prameniť z toho, že v Nemecku sa mu nepodarilo získať azyl (hoci v krajine mohol dočasne zostať).

Nemecko tak musí riešiť paralelne hneď niekoľko problémov spojených s utečencami. Ukazuje sa, že jednou z najpálčivejších otázok je zrýchlenie procesu udeľovania azylu a následný odsun neúspešných žiadateľov oň.

A hoci sa politici snažia obyvateľov upokojovať a apelujú na racionalitu, tým, že útokov bolo tak veľa v takom krátkom čase, ľudia prestávajú rozlišovať, čo je dielom pomätencov, a čo majú na svedomí islamisti. Majú strach, čo sa odráža aj v zmene postojov voči migrantom.

Ďalší problém spočíva v tom, že v Nemecku v posledných mesiacoch výrazne stúpol počet migrantov, ktorých Spolkový kriminálny úrad (BKA) a spravodajské služby podozrievajú z terorizmu. V súčasnosti majú nemecké úrady správy o 410 možných teroristoch medzi utečencami. To, prirodzene, vyvoláva tlak na prehodnotenie liberálnej azylovej politiky. Podľa prieskumu pre denník Frankfurter Allgemeine Zeitung reštriktívnu azylovú politiku podporujú až dve tretiny nemeckých elít.

A hoci sa len ťažko dá očakávať nejaká radikálna zmena v nemeckej imigračnej politike, k istej zmene kurzu určite príde, pretože „zvýšenú nervozitu v nemeckej verejnosti“ si nemôžu politici dovoliť celkom ignorovať.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#terorizmus #Nemecko
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku