A hoci Sanders vyslal signál, že Demokratická strana ide do prezidentských volieb zjednotená, Clintonová to nebude mať vôbec ľahké. Bývalá prvá dáma je totiž najmenej obľúbená demokratická kandidátka v novodobej histórii volieb a nič na tom nemení ani fakt, že jej súperom je ešte neobľúbenejší Donald Trump.
Príčin je viacero. Jedni jej vyčítajú prílišnú náklonnosť k niektorým veľkým spoločnostiam, ďalší jej „jastrabie“ zahranično-politické postoje, keď ako senátorka hlasovala za vojnu v Iraku. Kritici, najmä z radov republikánov, ju obviňujú, že svojou neschopnosťou na poste ministerky zahraničných vecí v roku 2012 zavinila smrť veľvyslanca Christophera Stevensa v Líbyi.
Donald Trump síce v zahraničnopolitických otázkach pôsobí ako slon v porceláne, Američania sú však unavení z vojenskej angažovanosti v zahraničí, ktorá ich stojí nemalé peniaze a želajú si, aby sa Spojené štáty viac zaoberali svojimi vlastnými problémami a ostatné krajiny nechali, aby riešili tie svoje. Z toho ťaží práve Trump, vyzývajúci k väčšiemu izolacionizmu (paradoxne, v kritike vojenskej angažovanosti Spojených štátov sa zhoduje zo Sandersom).
Pre ľavicovejšie orientovaných voličov je Clintonová stelesnením establishmentu. Vnímajú ju ako príliš strojenú a cynickú, centristicky orientovanú a zároveň veľmi bohatú političku, za ktorou stoja mecenáši z Wall Street. Podľa prieskumu spoločnosti Morning Consult až 84 % voličov súhlasí s názorom, že „mení postoje, keď je to pre ňu výhodné“. Preto aj jej posun doľava vnímajú iba ako kalkul.
Zbaviť sa tohto imidžu a presvedčiť Sandersových voličov, aby ju volili, je samo osebe veľmi ťažké. No po úniku informácií na WikiLeaks, že Demokratický národný výbor, ktorý má dohliadať na nestranný výber prezidentského kandidáta, v skutočnosti od samého začiatku nadržiaval Hillary Clintonovej, to bude mať ešte ťažšie. Veľmi presvedčivo nepôsobí ani to, že predsedníčku Demokratickej strany Debbie Wassermanovú Schultzovú hneď po prevalení kauzy a jej odstúpení Clintonová prichýlila do svojho tímu. Očistný účinok jej rezignácie sa tak absolútne stráca.
A potom je tu ešte jeden dôležitý aspekt. Ak by sa potvrdilo, že za útokom na elektronickú komunikáciu Demokratickej strany, stoja naozaj ruskí hackeri, znamenalo by to, že do americkej predvolebnej kampane sa takto nepriamo zapojila aj Moskva. Je zrejmé, koho by si v Kremli želali na čele USA viac. Priam ideálny kandidát je populista, ktorý vyhlasuje, že „Spojené štáty by mali prestať platiť za obranu spojencov, ktorí nemajú na to, aby sa bránili sami“, a biznismen, ktorý je po bankrotoch po uši zadlžený a je závislý od peňazí z Ruska.
Aby sa naplnili Clintonovej slová a Trump „nikdy nevkročil do Oválnej pracovne,“ čaká ju teda ťažký finiš.