„Európa je ťažko chorá," povedal nedávno hlavný ekonóm Deutsche Bank David Folkerts-Landau v rozhovore pre denník Welt am Sonntag. Hlavným pacientom je v tomto prípade Taliansko, ktorého bankový sektor sa otriasa v základoch.
Ak by talianski voliči dali zbohom euru, pravdepodobne by to malo na úniu ešte väčší dosah ako brexit.
Talianske banky majú zlé pôžičky vo výške 360 miliárd eur, čo predstavuje zhruba 20 percent talianskeho HDP! Na porovnanie, pokiaľ pri prepuknutí finančnej krízy v USA pre ôsmimi rokmi tvorili toxické aktíva tamojších bánk iba 5 % v Taliansku je to takmer 17 %. Bankám tak chýba zhruba 30 až 40 miliárd eur. Stav talianskeho bankového sektora je teda natoľko zlý, že sa môže stať rozbuškou krízy s nesmiernymi následkami.
Talianske banky dlhodobo zápasia s vysokým podielom nesplácaných úverov, čo sa teraz ešte zhoršuje kvôli slabému ekonomickému rastu a klesajúcim úrokovým sadzbám. Na ilustráciu, talianske verejné financie sú dlhodobo v žalostnom stave: ekonomický rast je tesne nad nulou, nezamestnanosť je 11,6 % a zadlženosť dosahuje 13 % HDP (!).
Taliansko má dlhy takpovediac v krvi. Zadlžené už bolo pri svojom vzniku, keď v roku 1861 Garibaldi zjednotil celý Apeninský polostorov. „Sekeru“ sa nepodarilo zlikvidovať ani fašistom, ktorí museli dvakrát vykonať „nútenú konverziu“, čo bol vlastne čiastočný bankrot.
Za viac ako 150 rokov len dvakrát dosiahol dlh Talianska menej ako 60¤% HDP! Naposledy v 90.¤rokoch pred prijatím eura. Navyše krajina má obrovské štrukturálne problémy. Namieste je otázka: Čo vôbec hľadá takáto krajina v G7?
Na „áre“ sa ocitla dokonca aj najstaršia banka na svete – Banka Monte dei Paschi di Siena, ktorá už bola v minulosti raz resuscitovaná, no zjavne jej to nepomohlo. Taliansky premiér Matteo Renzi má síce pre banku pripravenú ďalšiu finančnú injekciu, podľa nových európskych pravidiel sa však na záchrane banky, ktorá sa ocitla v problémoch, majú najprv podieľať jej akcionári a veritelia.
To, čo sa na prvý pohľad javí ako úplne logické – že za zlé hospodárenie banky majú niesť zodpovednosť predovšetkým majitelia, a nie daňoví poplatníci – však v krajine môže vyvolať vážnu politickú krízu.
Mnoho Talianov, najmä dôchodcov, vlastní bankové dlhopisy talianskych bánk, ktoré by v prípade reštrukturalizácie stratili hodnotu. A pred dôležitým októbrovým referendom, ktoré má skonsolidovať politický systém, si Renzi nemôže dovoliť proti sebe poštvať voličov, preto hľadá možnosti, ako bankám pomôcť.
Prehra by preňho znamenala nielen koniec kariéry, ale aj predčasné voľby, v ktorých by pravdepodobne zvíťazilo populistické hnutie Päť hviezd Beppe Grilla. Ten žiada referendum o vystúpení Talianska z eurozóny.
Faktom je, že euro predstavuje pre krajinu zvyknutú z minulosti pomôcť si infláciou obrovskú kazajku. A keďže ekonomický rast je od vstupu do eurozóny v roku 1999 takmer nulový, je možné, že voliči by dali zbohom euru. A to by pravdepodobne malo na úniu ešte väčší dosah ako brexit.