Ale keď sa objavili kopce, odrazu je problém. Nechať na D1 pri finiši osem tunelov je naozaj dosť. Politici sa týmto stavbám vyhýbajú, keďže na Slovensku vždy skončili fiaskom. Stačí si spomenúť, ako sa za Dzurindovej vlády staval päťkilometrový tunel Branisko. Len jedna rúra na východe Slovenska sa začala stavať v roku 1997 a otvorili ju v roku 2003. Naposledy švajčiarsky súd rozhodol o tom, že štátni manažéri si uliali státisíce eur a dostali trest.
Radičovej vláda sa zase hrdila lacno vysúťaženými diaľnicami. Ak je však niečo lacné, zvyčajne to býva menej kvalitné. Pri Levoči sa aj v zmysle tohto pravidla, žiaľ, zrútil most a pohroma neobišla ani blízky tunel Šibenik, kde zahynul strelmajster. Aby sa ušetrilo čo najviac, pracoval od svitu do mrku, až kým sa pri odstrele zrejme osudovo nepomýlil.
Štát zjavne stavia tunely, až keď sa už nedá inak. Dobrým príkladom je estakáda ponad Považskú Bystricu. Tá znamenala, že sa ušetrilo, ale za akú cenu? Diaľnica povedie asi naveky ponad mesto, ľudí, ponad domy a cesty. Limituje to rozvoj daného územia. Je jasné, že toto riešenie je tisíckrát lepšie ako žiadne, ale zároveň sa z toho treba poučiť. Cestu ponad mesto otvorili v roku 2010. O estakáde sa rozhodlo ešte v roku 2001. Len rok nato padlo tiež za Dzurindovej vlády rozhodnutie, že v Turci si to diaľnica D1 pri Krpeľanoch namieri smerom na Oravu, aby sa údolím Váhu dostala cez dva malé tunely do Liptova.
Opäť išlo o peniaze. Ušetriť sa malo štvrť miliardy eur. Zvolená trasa bola veľkým zásahom do prírody a už vtedy časť odborníkov upozorňovala, že podložie tam nie je stabilné. Napriek tomu sa všetci ministri dopravy od roku 2002 držali tejto trasy. Vedelo sa, že Brusel bude citlivo vnímať ničenie lesov, a tak sa prvá Ficova vláda rozhodla úsek zahrnúť do veľkého verejno-súkromného PPP projektu. Ten sa neskôr ukázal ako pridrahý a Radičovej vláda ho zamietla. Aj tá sa však stále držala údolnej cesty. Až v roku 2013 zosuv svahu pri Šútove potvrdil, že roky príprav sú fuč. Geológom bolo jasné, že viesť tadiaľ diaľnicu by bola samovražda.
Napriek tomu, že dnes je rok 2016, variant s tunelom Korbeľka stále nie je potvrdený. Spravila sa štúdia, ktorá vyčíslila náklady a tie sú pri tunelovom variante iba mierne vyššie ako pri údolnom. Postupuje sa však príliš pomaly a nikto stále nerobí projektovú dokumentáciu na tunel Korbeľka, ktorý sa už dávno mal stavať. Teraz je zrejmé, že budovať sa začne najskôr v roku 2017, ale reálne až v roku 2019 a razenie potrvá päť rokov. Až potom bude môcť Slovensko hlásiť Európe a investorom – máme plynulú diaľnicu naprieč krajinou. Bude sa zrejme písať rok 2024 a bude to hanba pre všetkých, ktorí sa na možno 20-ročnom meškaní podieľali.