Symboly sú podružné

Extrém sa začína tam, kde sa hlása popieranie práv tých, čo vraj prekážajú všeobecnému blahu, alebo sú skrátka označení za „iných“. Demokracia musí ustáť slobodnú diskusiu rôznych, hoci i radikálnych názorov, musí sa však vedieť aj brániť proti tým, čo ju chcú zničiť. Potrebuje niekto na pochopenie uvedeného prípis z ministerstva?

12.08.2016 07:00
debata (5)

Potláčanie práv ľudí vrátane najzákladnejších je v jadre každého extrémizmu a je vcelku jedno, do akých farieb sa potom odieva a pod akými zástavami chce pochodovať. Všímať si extrémistickú symboliku je dôležité len potiaľ, pokiaľ to môže naznačiť, že niekde (u niekoho) je problém.

Čo si pomyslieť o učiteľoch, ktorí sa vyhovárajú, že na boj proti šíreniu extrémizmu medzi deťmi im chýbajú metodické pokyny?

Samotný problém je však hlbší a na jeho riešenie nestačí poznať nejaké nášivky. Áno, ak si spoločnosť napríklad neželá, aby ulicami pochodovali tlupy pod vlajkami s hákovým krížom a nájde aj racionálne argumenty pre vydanie patričného zákona (zvlášť v Európe), je to v poriadku. Iba si nesmie namýšľať, že tým už rieši extrémizmus.

Učitelia by mali, samozrejme, poznať extrémistickú symboliku, aby vedeli rozoznať črtajúci sa problém. Tým sú však extrémne názory, podľa ktorých spoločnosť bude na tom lepšie, keď sa niektoré skupiny ľudí postavia mimo ochrany zákona alebo dokonca rovno násilne odstránia.

Názory, podľa ktorých sú niektorí lepší, pretože sa narodili s tou správnou farbou kože, vyrastali v rodine s tým správnym náboženstvom či svetonázorom alebo sa naučili používať ten správny materinský jazyk (obyčajne zle, ale to je už o inom).

Alebo názory, podľa ktorých sú Slováci ustavične obeťami cudzích sprisahaní a zlovôle „cudzích elementov“ na Slovensku, pričom – a to je dôležité – páchateľov (Židov, Rómov, Západ, komunistov, kapitalistov, iluminátov, štyri ročné obdobia… vyberte si) je vraj treba odhaliť a kolektívne eliminovať. Za každú cenu.

Práve motanice podobných názorov umožňujú dnešným deťom v Kľaku hlasovať za fanúšikov vrahov svojich vlastných predkov a ešte sa aj ohradiť proti tomu, keď im potom niekto vyčíta príklon k fašizmu.

Na jednej strane je naozaj chabé, ak má byť spojené úsilie ministerstva školstva, ministerstva práce, Štátneho pedagogického ústavu, Metodicko-pedagogického centra a polície proti šíreniu extrémizmu na školách korunované nejakým dvanásťstranovým textíkom. Hoci inštitúcie sa dušujú, že v spoločnej práci budú pokračovať, ich výsledky zatiaľ žiaden dôvod na optimizmus nedávajú.

Čo si na druhej strane pomyslieť o učiteľoch, čo sú pripravení vyhovárať sa, že na boj proti šíreniu extrémizmu medzi deťmi im chýbajú „metodické pokyny“? Naozaj potrebuje učiteľ, ktorý nechce, aby mu zo žiakov vyrastali pritakávači masových zločincov, štátneho úradníka, ktorý by mu najprv vyslabikoval, čo je ešte prípustné a čo už nie?

Isté pomôcky bude, samozrejme, potrebovať vždy. Ak mu však chýba základné pochopenie veci, pomôcky mu najskôr nebudú na nič. Štátny aparát a školy sú skrátka súčasťou problému, ktorý sa volá nárast extrémizmu. A na to ani nemusia nosiť žiadne „závadové“ nášivky.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #školy #extrémizmus