Keď je ktosi popritom aj predsedom parlamentnej strany, malo by to platiť stokrát viac. Asi málokoho prekvapí, že v prípade Borisa Kollára to tak nie je. Kúpil hneď dve bývalé šľachtické sídla, ktoré poriadne neudržiava, tomu väčšiemu už padá strecha a stropy.
Ide o Veľký a Malý kaštieľ v Hubiciach, v jednej z najstarších obcí na južnom Slovensku, dodnes tam stojí kostolík s románskym jadrom z 13. storočia. Oba objekty sú síce podstatne mladšie, ale spolu s ďalšími budovami a priľahlým parkom tvoria uprostred rozsiahlej nížiny neobyčajnú lokalitu s geniom loci.
Ak chcel Kollár pred 15 rokmi hoci aj tým, že uspokojí svoje záujmy, prispieť k zachovaniu jedinečného historického dedičstva, všetka česť. Ak ho však necháva napospas tesákom času, tak nemá nárok tváriť sa ako seriózny človek. Na Slovensku, aj neďaleko Hubíc, sa už našťastie dá nájsť viacero príkladov, ako sa zdevastované pamiatky podarilo súkromníkom postaviť na nohy a stávajú sa turistickou atrakciou pre celé okolie. Žiaľ, sú aj takí podnikatelia, ktorí sa iba bezcitne prizerajú, ako sa z kedysi honosnej stavby stáva ruina napriek tomu, že sú jej vlastníkom. Pritom primeraná pokuta od štátu padne iba raz za uhorský rok.
Kollár sa vyhovára na to, že mu nepatrí zanedbaný anglický park. Nepochybne vedel, že je vo štvrtom stupni ochrany prírody. Ak teda počítal, že v ňom vybuduje 18-jamkové golfové ihrisko, tak sa veľmi mýlil. Ak sa majú dodržiavať zákony, takú hračku nedostane. Ak bez nej kaštiele nehodlá opraviť, mal by sa začať správať zodpovedne a predať kaštiele späť štátu.