V Stalingrade stáli na jednej strane hitlerovci, ktorí sa mesto na Volge snažili dobyť, na druhej strane Červená armáda, ktorá sa ho usilovala ubrániť. Uprostred boli obyvatelia mesta, bombardovaní, ostreľovaní, bez potravín či pitnej vody a bez zdravotnej pomoci. Vedeli však aspoň to, že víťazstvo Červenej armády je pre nich zárukou prežitia.
V Aleppe nie je z tohto hľadiska jasné vôbec nič. Utrpenie tých zhruba 700-tisíc ľudí, ktorí nestihli alebo azda ani nechceli z niekdajšej vyše dvojmiliónovej metropoly odísť, je porovnateľné. Sú bombardovaní, ostreľovaní a s výnimkou malej humanitárnej pomoci, ktorá sa k nim počas krátkych prestávok v bojoch dostane, sú bez potravín, vody a lekárskej opatery. Lenže kto všetko ich ostreľuje a v mene čoho?
Na jednej strane sú jednotky prezidenta Bašára Asada, podporované Rusmi a Iráncami. Tí majú však vlastné ciele. Pre Rusov je prvoradé udržať svoj vplyv v oblasti. Iránci potrebujú Sýriu so spriaznenou šiitskou vládou najmä ako logistický koridor k milíciám Hizballáhu, ktoré sú ich zbraňou proti Izraelu.
Na druhej strane bojujú sýrski protiasadovskí rebeli a množstvo skupín hlásiacich sa k Al-Kajdá alebo k tzv. Islamskému štátu. Časť sýrskych rebelov podporujú Američania, časť Saudská Arábia, ktorá má v oblasti tiež svoje záujmy. Prirátajme Kurdov, ktorí bojujú proti džihádistom z Daešu, no súčasne sa snažia rozšíriť svoje územie v Sýrii tak, aby im poskytlo lepšie vyjednávacie pozície pre prípadné povojnové rokovania. Súčasťou konfliktu sú i Turci, ktorí oscilujú medzi podporou spojencov z NATO (Spojené štáty) a podporou svojich regionálnych záujmov (spolupráca s Iránom a Ruskom), a popritom sa usilujú oslabovať Kurdov.
Na čie víťazstvo sa majú obyvatelia Aleppa tešiť? Pomätených džihádistov? Skupinky „normálnych“ rebelov, ochotných podporiť sekulárne usporiadanie Sýrie, zato však neschopných zvýšiť svoju váhu (vojenskú ani politickú)? Alebo azda na víťazstvo Asada, ktorý chce mesto „oslobodiť“ jeho totálnym zničením a ktorý je zárukou pokračovania zločinného a k vlastným obyvateľom brutálneho režimu?
Do toho všetkého teraz Rusi tvrdia, že na spadnutie je ich dohoda s Američanmi o spoločnom postupe. Ako by sa taký spoločný postup týkal obyvateľov Aleppa, nie je známe. Navyše, Američania o nejakej dohode s Rusmi viac-menej mlčia.
Ešte jedno prirovnanie k Stalingradu však predsa len sedí: osud Aleppa významne predurčí osud celej vojny. V Aleppe sa sýrsky konflikt pred rokmi fakticky začal, je možné, že tam sa aj fakticky skončí. Vedia to najskôr všetci, čo sú v konflikte namočení. Veď práve preto sa život obyvateľov Aleppa musel zmeniť na peklo: zo všetkých strán sa o nich bijú sily, ktorým na nich pramálo záleží.