Bolo by krásne, keby v novom školskom roku privítali žiakov iba takí učitelia, ktorí nemusia v súkromí škrípať zubami pri pomyslení na to, aké povolanie si zvolili. Učitelia, ktorí by vedeli, že spoločnosť si uvedomuje, akí sú pre ňu dôležití a náležite to dokáže oceniť aj na ich platoch.
Bolo by krásne, keby v novom školskom roku štát pochopil, že fráza „Najprv ukážte svetovú kvalitu, až potom si pýtajte adekvátne platy“ je postavená na hlavu. Nízke platy – a tie sú vo verejnom školstve objektívne nízke v porovnaní s ostatnými zamestnaniami vyžadujúcimi si vysokoškolsky vzdelané kádre – sotva pritiahnu pracovníkov, ktorí by boli vôbec schopní „ukázať svetovú kvalitu“, keby na to prišlo. A tie skutočne šikovné a zapálené výnimky, ochotné podstúpiť celoživotný pocit, že sú páriami iba preto, lebo svoje povolanie naozaj cítia ako svoje poslanie, to nevytrhnú.
Krásne by tiež bolo, keby štát pochopil, že k školám nepatria len učitelia a žiaci, ale aj nepedagogický personál, na ktorý sa pri všetkých tých skromných platových vylepšeniach akosi stále zabúda. Štát by to vcelku mohol pochopiť, keďže najväčšie odborové združenie („oficiálne“ školské odbory) nezdružuje iba desaťtisíce učiteľov, ale práve aj ten personál. A keď šéf práve tohto združenia Pavel Ondek hovorí, že nemôže vylúčiť masové protesty, štát sa v takom prípade o existencii školníkov určite dozvie. Akurát to bude už trochu neskoro.
Bolo by krásne, keby sa v novom školskom roku niektorí učitelia prestali tváriť ako výkvet svetovej pedagogiky, ktorý sme my ostatní povinní rozmaznávať. Na to je až priveľa z nich obyčajných unavených a cynických rutinérov, nehovoriac o takých, ktorých odborné schopnosti a vedomosti hraničia s diletantstvom. Žiaci majú problémy s pochopením písaného textu a ich historické povedomie sa často rovná historickému bezvedomiu, čo teraz, po marcových parlamentných voľbách, odrazu s hrôzou zisťuje celá spoločnosť. Aj keď je vhodné byť ostražitý pri ustavičných pokusoch prerobiť školstvo na liaheň kádrov pre automobilky, „reformátori“ a lobisti majú pravdu prinajmenšom v tom, že z našich škôl nevychádzajú absolventi dostatočne zdatní v prírodovedných a technických predmetoch.
Nuž ak slabšie výsledky v prírodovedných predmetoch prirátame k hrozivým trendom v humanitných predmetoch, čo zostane? Slovenské školstvo je v kríze a úvahy o vajci a sliepke (najprv platy, potom kvalita alebo naopak) sú len zastieraním jej hĺbky.
Voľby sa síce normálne konajú každé štyri roky, v prípade ministerstva školstva by však malo platiť jednoročné obdobie. Za rok sa nič nezmení, ale môže sa aspoň ukázať, kam to celé smeruje. Ak dole, potom palec dole pre ministra. Bez pardonu.