Americkému gigantu Európska komisia prikázala, aby Írsku dodatočne zaplatil na daniach 13 miliárd eur plus úroky. Daňové výnimky, keď Apple dostal v Írsku možnosť platiť minimálne dane z produktov predaných v EÚ, označila komisia za neoprávnené.
Ak pritom jednotlivé krajiny prídu na to, že Apple neoprávnene presúval zisky z predaja aj do Írska, suma pre Írov sa zníži. To, že Apple nesúhlasí, je prirodzené. Že však aj samotní Íri nechcú od neho vyrubený daňový nedoplatok, je ozajstná stoka. Írsko chce prilákať investorov doslova za každú cenu. Aj keď pri kľučkovaní s účtovníctvom a so zákonmi ide zrejme o daňový podfuk.
Ak má Apple zisk z toho, že predá Slovákovi počítač, tento zisk sa musí zdaniť na Slovensku. Nie v Írsku, USA, či Paname. Ak niektorá krajina umožňuje výnimky z tohto pravidla, treba ju rázne potrestať. Bežný zamestnanec na Slovensku odvádza na daniach a odvodoch viac ako polovicu z ceny práce. Je to takto veľa aj pre rozšafnosť štátu, ale do značnej miery je to aj odrazom toho, že giganty sa plateniu daní vyhýbajú.
Nielen na Slovensku platí, že daniam sa nevyhnú len zamestnanci, ale, naopak, mnohé firmy si robia, čo chcú. Vytvárajú si siete spriaznených firiem a cez ne si umelo nafukujú náklady. Alebo ešte jednoduchšie – všetky zisky vykážu v daňových rajoch. Ak sa toto nezmení, ľudia pri každodennej drine nebudú vidieť svetlo na konci tunela a môžu sa dať nachytať na populistické sľuby extrémistov.
To, že Brusel klepol Apple po prstoch a vyšetruje aj ďalšie giganty, je skvelá správa. Presne toto sa od EÚ očakáva, že bude tvrdo regulovať pochybné praktiky na bežných ľuďoch. Aj únia však musí postupovať rýchlejšie a pružnejšie.
To, že napríklad americké ministerstvo financií označilo postup Európskej komisie za neprimeraný záťah na firmy z USA, je choré. Každý rozumný regulátor by podvod mal označiť za podvod a nehľadať kľučky. Aj pri kauze Volkswagen, kde USA zjavne tlačili na pílu, čo to dalo, nik z európskych autorít neobhajoval pochybné praktiky nemeckej automobilky, ktorá naozaj klamala o emisiách svojich áut. Volkswagen to schytal oprávnene. Aj keď, ak by niekto chcel, tak by pohodlne namočil aj automobilky z iných svetadielov, keďže snaha o čoraz väčší zisk nevyhnutne láka na možné podvody. Namiesto toho, aby si svetoví lídri v otázke neplatenia daní gigantmi naliali čistého vína a začali sa koordinované kroky, stále sa niekto snaží o úhybné manévre. Je zjavné, že niektorí politici môžu byť bábkami platenými práve gigantmi, aj keď dokázať je to veľmi ťažké. Možno raz príde k verejným priznaniam. Len aby nebolo neskoro. To, že giganty neplatia dane, vedie prirodzene k príjmovej nerovnosti, pri ktorej bohatí bohatnú na úkor chudobných. Ak to politici nebudú rázne riešiť a nepôjdu po chodníku, aký momentálne dláždi Európska komisia, môže to viesť až ku konfliktom a na túto daňovú stoku potom doplatia všetci.