Dobre to poznáme aj na Slovensku. A zďaleka sa to netýka iba obetí znásilnenia. Ako keď od detí Anastázie Balážovej sudca žilinského súdu žiadal, aby mu dokazovali, ako veľmi trpeli po tom, čo im matku pred očami zavraždili skíni bejzbalovou pálkou.
Čo bránilo Matovičovi vyjadriť účasť, ohradiť sa, že on sám nikdy násilie nepropagoval, a obligátne nechať zvyšok na policajtov?
Sudcovia, ktorí nám chcú vsugerovať, že znásilnená dievčina je vlastne radodajka, alebo že Rómovia dožadujúci sa odškodnenia sú vlastne špekulanti, krivia spravodlivosť svojimi sexistickými či rasistickými predsudkami. Čo potom takí, ktorí verejne spochybňujú obete trestných činov preto, aby tým prikryli svoje vlastné zlyhania?
Pamätáme si, ako mečiarovci omieľali o Michalovi Kováčovi mladšom historky o Technopole – akoby to malo ospravedlniť, že bol násilne zavlečený do susedného štátu. Pamätáme si tiež, ako sa Robert Kaliňák správal v prípade Hedvigy Malinovej – akoby povesť Slovenska nemalo zachrániť promptné vyšetrenie prípadu, ale preventívne osočenie obete, že sa vlastne zbila sama pre trápnu skúšku zo slovenčiny.
Kampaň, ktorú v stredu proti Alene Krempaskej a jej kolegom vystupňoval Igor Matovič, nehovorí nič o tom, že bola zbitá evidentne za svoje politické názory. Zato však vypovedá o politickom a morálnom profile lídra OĽaNO.
Ten sa rozhodol, že svoju spoluzodpovednosť za idiotizáciu verejného diškurzu a vystupňovanie extrémnych politických postojov vedúcich až k násiliu prekryje kampaňou v štýle eštebáckych politrukov. Takých, čo sa historkami o tom, ako si Václav Havel vďaka zahraničným honorárom žije ako prasa v žite, ako sa disidenti navzájom žerú, či koho z nich kedy a kde videli opitého, usilovali prehlušiť skutočnosť, že režim šikanuje a zatvára disidentov do väzenia preto, lebo sa skrátka bojí ich vplyvu na verejnosť.
Historky o tom, kto všetko z tretieho sektora nemá rád Inštitút ľudských práv a prečo, sú toho istého rodu. Dokonca až do takých detailov, akým je Matovičovo zákerné „počudovanie“ sa nad tým, odkiaľ vraj asi IĽP berie peniaze na údajnú masívnu internetovú kampaň. Možno by stačilo, aby sa pozrel, kto všetko od nás i zo zahraničia vyjadril Krempaskej solidaritu, a opýtal sa priamo ich. Sprisahanie za Kaliňákove či Sorosove peniaze? Správne citoslovce namiesto odpovede si rozumný človek doplní sám.
Čo bránilo Matovičovi vyjadriť účasť, ohradiť sa, že on sám nikdy násilie nepropagoval, a obligátne nechať zvyšok na policajtov? A, keď sme už pri tom, čo bránilo kolegom z niektorých médií dokonca čo i len štandardne reportovať o prípade? Nevraživosť, v mene ktorej je voči niekomu z „iného tábora“ prípustné čokoľvek: šikanovanie, ničenie reputácie, násilie. Lebo veď nakoniec majú politické trasorítky ešte vždy naporúdzi to slovenské: „Ktovie, ako to vlastne bolo“… však?!