Zostať pri podstate

Čo očakáva štát, ktorý sa bezmála zbavil zodpovednosti za ľudí trpiacich závislosťou od drog? Ktorý takmer všetko ponechal na represiu, liečbu v podstate vypustil z rúk a resocializáciu prenechal dobrovoľníkom? Tento stav raz skrátka musel vyprodukovať škandál podobný tomu terajšiemu.

13.09.2016 22:00
debata (5)

Riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave Ľubomír Okruhlica má, samozrejme, pravdu v tom, že resocializačné zariadenie by nemalo nahrádzať zdravotnícke zariadenie, keďže jeho úlohou je čosi iné.

V takomto systéme sa môžu závislí bez akútnej medicínskej pomoci ocitnúť aj v rukách „terapeutov“ so svojskými predstavami o resocializácii.

V praxi to však často býva inak, a nie je ťažké uhádnuť prečo. Kde sú tie zdravotnícke zariadenia, koľko ich u nás je a aké majú kapacity? Kde sa majú tie deti zbaviť závislosti? V nemocniciach, ktoré škrtajú lôžka psychiatrických oddelení – ak ešte vôbec nejaké majú?

U rodičov, ktorí nemajú kapacity ani znalosti potrebné na to, aby doma niekoľko týždňov udržali detoxujúce dieťa? Alebo sa majú „vyčistiť“ vo väzení, kam sa raz zaručene dostanú, ak sa im nepomôže?

Štát prehodil zodpovednosť na súkromné zariadenia, ktorým poskytuje dotácie. Všetka česť tým, ktoré ťahajú štátu tŕň z päty poctivo a zodpovedne. Lenže v takomto systéme sa môžu závislí bez akútnej medicínskej pomoci ocitnúť aj v rukách „terapeutov“ so svojskými predstavami o resocializácii.

Jednoducho preto, lebo takýto systém nevyhnutne priláka aj špekulantov, ktorí z neho budú chcieť akurát vydojiť verejné peniaze. A ak k tomu prirátame známe problémy našej „sociálky“ a polície pri posudzovaní často zamotaných, ale vždy veľmi citlivých jednotlivých prípadov, systém vlastne slávi nezaslúžený úspech, že čosi také prepuklo až teraz.

Nemá zmysel pokúšať sa na tomto mieste prplať v detailoch prípadu resocializačného zariadenia Čistý deň v Galante. Medzi tvrdeniami klientok a bývalej pracovníčky, opisujúcich sexuálne zneužívanie, ale aj vyhrážky, fyzické tresty a iné formy týrania, a tvrdením vedenia zariadenia, podľa ktorého bolo všetko v poriadku, sotva bude existovať nejaká „pravda uprostred“.

Ak niekto zneužil svoje postavenie voči zverenej osobe, je vinný bez ohľadu na to, koľko kto mal rokov. Ak o podobných praktikách vedenie zariadenia vedelo a neoznámilo ich, lieta v tom tiež. Ak vyšetrovateľ zhodil prípad zo stola, pričom mal k dispozícii všetko, čo potreboval na začatie stíhania, detto. Akreditácia takého zariadenia by mala mať hodnotu včera cvaknutého autobusového lístka a odznak toho policajta by sa mal presunúť do zásuvky stola jeho nadriadeného.

Toto sa má vyšetriť a toto by malo zostať jadrom kauzy. Atmosféra verejných tribunálov, ktorým je všetko vopred jasné, však nepomáha pravde, nepomáha hľadaniu systémových riešení a už vôbec nepomáha závislým deťom.

A výzvy na lynčovanie, ktoré si na internete patologicky vychutnávajú podaktorí politici – neprekvapí, že na čele s Borisom Kollárom – sú rovnako hnusné ako predstava, že niekto zneužije svoju dočasnú moc nad deťmi s rozkývanou psychikou.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #kauza zneužívania v Galante