Hoci Farage by mohol byť so svojou doterajšou „prácou“ spokojný, zjavne mu to nestačí. Odchod Británie je len začiatkom a na konci má byť úplný rozpad únie. V tomto zjavne nie je sám. Podobne ako ďalší populisti a euroskeptici, je však iba „užitočný idiot“, ktorý v podstate napomáha viac záujmom Ruska ako svojej domoviny.
Či sa to niekomu páči, alebo nie, z EÚ sa v súčasnosti nedá celkom vystúpiť (ako sa o tom medzičasom mohli presvedčiť Briti). Ekonomika a husté pradivo zmlúv a záväzkov nás jednoducho drží pokope. Môžeme byť iba viac alebo menej integrovaní, no predstava akéhosi izolovaného ostrovčeka, ktorý si žije vlastným životom, je ilúziou.
Bolo by však nefér obviňovať cudzie sily z niečoho, na čo si únia poľahky vystačí aj sama – erózia dôvery je predovšetkým maslom na hlavách našich európskych politikov. Tí namiesto toho, aby hľadali, čo nás spája, zdôrazňujú, čo nás rozdeľuje. Pritom toho spoločného máme oveľa viac. Takýto negatívny obraz prirodzene vzbudzuje nedôveru.
Pritom minimálne v našom stredoeurópskom priestore musí byť každému jasné, že bez únie by sme boli v pozícii Moldavska – chudobnej krajiny na okraji záujmu sveta, ktorá je vydaná na milosť a nemilosť Moskve.
Ľudom treba pripomínať vždy aj túto možnosť. To v žiadnom prípade nemá byť ospravedlnením chýb, ktoré sa tu dejú. Len pripomienkou porekadla: „Bolo koze dobre, išla sa na ľad šmýkať.“