Známy politológ Jacques Rupnik dokonca tvrdí, že tento pojem sa raz môže obrátiť proti krajinám V4, ktoré s ním vyrukovali, a potom sa nesmieme čudovať, „ak niektorý členský štát povie, že flexibilná solidarita funguje aj v iných oblastiach, napríklad v európskom rozpočte“.
Kritikom však akosi uniká podstata. „Flexibilná solidarita“ znamená, že každý má právo sa rozhodnúť, akým spôsobom chce pomáhať – buď prijímaním utečencov, alebo strážením hraníc či peniazmi. Vďaka tomu sa na summite podarilo obrúsiť hrany migračnej krízy, ktorá EÚ rozdeľovala na východ a západ. Nik už nehovorí o kvótach a o prerozdeľovaní utečencov. Dôvod je prostý – do Európy už neprúdia davy utečencov, a to najmä vďaka opatreniam, ktoré prijalo Maďarsko a nasledovali ho ostatní. Aj na Západe museli uznať, že plot sa ukázal ako účinný prostriedok na ochranu hraníc (mimochodom, najnovšie ho stavia aj Británia na pôde francúzskeho Calais) a EÚ podporí jeho výstavbu v Bulharsku.
Príkladom, že nové členské krajiny v únii nechcú byť iba čiernymi pasažiermi, je i to, že minulý pondelok súhlasili s novým rozpočtom EÚ na budúci rok, ktorý počíta so znížením eurofondov pre chudobnejšie štáty. Viac peňazí má ísť na zvládnutie migračnej krízy a ochranu hraníc (5,2 mld. eur). Rozpočet odráža ekonomickú výkonnosť jednotlivých krajín – čiže Estónsko, Česko alebo Slovensko, kde hospodárstvo „šliape“, dostanú menej, zatiaľ čo chudobnejšiemu juhu pridajú. A hoci konkrétne Slovensko príde o 69 miliónov eur, nikomu nenapadlo, aby návrh blokoval. Aj o tom je „flexibilná solidarita“.