Po tohtoročných voľbách sa nič podobné neočakáva, a nielen preto, lebo v týchto voľbách bolo hlásených oveľa menej podozrení z manipulácie. Skôr preto, lebo účasť a výsledky signalizujú šíriacu sa apatiu.
Jednotné Rusko a poslanci spriaznení s Kremľom Dumu ovládnu i tentoraz. Po prerátaní priamych hlasov (voľby do Dumy boli po prvý raz kombináciou pomerných a väčšinových) by mala mať vládna strana v parlamente ústavnú väčšinu. Liberálna opozícia beznádejne zhorela, keď nedokázala prekročiť päťpercentný prah, a „systémová opozícia“, pod ktorou sa v Rusku myslia komunisti s nacionalistami Vladimira Žirinovského, zostane naďalej pod bezpečnou kontrolou Kremľa.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok vyhlásil, že víťazstvo strany Jednotné Rusko je pôsobivým vyjadrením dôvery prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Isteže, v krajine, akou je dnešné Putinovo Rusko, nemôžu existovať voľby, ktoré by neboli zároveň aj o prezidentovi. Navyše ten sa ešte nerozhodol, či bude opäť kandidovať na najvyšší úrad v štáte v roku 2018, a tak sa všetky voľby dovtedy budú vnímať ako malé referendá o jeho politickej budúcnosti.
Takéto „pôsobivé vyjadrenie dôvery“ má však aj svoju druhú stránku. Voličská účasť bola najnižšia v modernej histórii Ruska. Celkovo spadla zo 60 percent v predošlých voľbách na menej než 48 percent, pričom vo veľkých mestách bola ešte výrazne nižšia. V Moskve napríklad volilo iba 28 percent oprávnených voličov. Na anektovanom Kryme bola zaznamenaná účasť voličov okolo 40 percent – menej ako v posledných parlamentných voľbách, v ktorých obyvatelia Krymu ešte volili v rámci Ukrajiny.
Výsledok volieb prezrádza dve veci. Medzi ruskými voličmi sa šíri apatia, aj preto nikto neočakáva opakovanie protestov z roku 2011. Na druhej strane, ak sú rozčarovaní a letargickí voliči stále ochotní darovať ústavnú väčšinu strane, ktorá je za súčasný stav Ruska jednoznačne zodpovedná najviac zo všetkých, svedčí to o akútnom nedostatku životaschopných alternatív.
Alternatívou sotva budú zástancovia komunistickej tvrdej línie či Žirinovského nacionalisti, ktorí, keď na to príde, beztak stoja v zákryte Kremľa. Sotva sa ňou však stanú aj liberáli z Jabloka a Parnasu, ktorí sa, hoci jasne čelili hrozbe ďalšej porážky, opäť nedokázali dohodnúť aspoň na spoločnej kandidačnej listine.
Putinova „riadená demokracia“ tak bude pokračovať bez zakolísania ďalej. Dokiaľ je prezident obľúbený, dovtedy bude pri moci aj strana, ktorá sa s jeho menom spája – bez ohľadu na to, akí neobľúbení či nedôveryhodní sú jej politici na miestnych úrovniach. A dokiaľ bude táto strana v kurze, prezident bude mať motív vládnuť ďalej. Na to, aby sa Rusko zmenilo, bude sa musieť najprv zmeniť vo svojom vnútri.