A bude ešte zdravšou a otužilejšou, keď po takzvanej reforme, ktorú chystá minister zdravotníctva Tomáš Drucker, na Slovensku na jednu lekársku službu prvej pomoci pripadne stotisíc ľudí.
Zdravotníctvo je jednou z tých oblastí, pre ktoré platí, že čo je dobré pre rezort, nemusí byť nevyhnutne dobré aj pre ľudí, ktorí služby rezortu využívajú.
Obyvatelia Slovenska nielenže budú menej chorí. Ak by ministerstvo vyhovelo volaniu niektorých lekárov, choroby by nás navštevovali väčšinou len v dennom čase. Z tých pohotovostí, čo po zrušení asi štyridsiatich majú zostať, by boli totiž mnohé otvorené len do desiatej hodiny večernej. Ako slušné krčmy.
Buďme spravodliví. Rušenie ambulantných pohotovostí sa má primárne týkať oblastí, ktoré pokrývajú nemocnice so svojimi centrálnymi príjmami. Buďme však spravodliví dôsledne. Centrálne príjmy nemocníc väčšinou po nociach praskajú vo švíkoch už teraz. Zlepší sa zrušením príslušných ambulancií lekárskej služby prvej pomoci v daných oblastiach niečo pre pacientov?
Zdravotníctvo je jednou z tých oblastí, pre ktoré platí, že čo je dobré pre rezort, nemusí byť nevyhnutne dobré aj pre ľudí, ktorí služby rezortu využívajú. A pripomeňme, že v prípade zdravotníctva nemajú ľudia veľmi na výber, keďže alternatívou k lekárovi je hrobár.
Samozrejme, že to, čo je dobré pre ľudí, ktorí služby zdravotníctva potrebujú, je často nákladné a náročné na personál a vybavenie. Nuž ale veď nie náhodou sa vyspelosť krajín meria okrem iných parametrov aj priemerným vekom dožitia ľudí a ich chorobnosťou. Inými slovami, vyspelosť krajín sa meria aj tým, ako sú schopné tie nákladné a náročné služby pre svojich obyvateľov zabezpečiť a udržiavať v chode.
Túžba vložiť číselká do tabuľky a vyčarovať z nich recept, po ktorom bude zdravotníctvo fungovať doslova za päť korún, je v rozpore s jeho poslaním. Alebo Slovensko nemá ambíciu radiť sa medzi vyspelé krajiny sveta? Ak nie, potom to treba povedať namiesto balamutenia či dokonca obviňovania ľudí z toho, že zdravotníctvo „nesprávne používajú“.
Do toho nezmyselného obviňovania patrí napríklad evergreen rôznych penťáckych a príbuzných think-tankov: tvrdenie, že čakárne sú u nás natrieskané ľuďmi, ktorí lekára nepotrebujú a do ambulancií sa chodia iba kultúrne vyžiť.
Je to podobná hlúposť, ako keď sa v iných rezortoch operuje údajným zneužívaním sociálnych dávok: áno, také čosi existuje, ale v žiadnom prípade nie do takej miery, aby to ospravedlňovalo celoplošné škrty.
Manažérsky prístup opäť triumfuje. Oknami sa vracajú poplatky, ktoré už boli raz zrušené, opäť sa ide definovať „základný balík“ zdravotnej starostlivosti, o ktorom sa v našej ústave nič nepíše, lôžka v nemocniciach sa redukujú dovtedy, kým nemocnice nezačnú odmietať pacientov pripravených na objednanú operáciu a tak ďalej. Len tým našim poisťovniam sa darí, ako vždy.
Pravdaže, tie majú svoje príjmy isté. Na rozdiel od pacientov, ktorí nemajú istého lekára, iba toho hrobára.