V stredu sa na pôde Bezpečnostnej rady OSN očakáva ďalšia neformálna voľba nástupcu Pan Ki-muna. V doterajších hlasovaniach si Lajčák neviedol zle, čo ho teoreticky udržiava v hre. Utorkové hlasovanie bude však iné ako tie doterajšie. Stáli členovia rady budú po prvý raz hlasovať s farebnými obálkami. Podľa nich sa zistí, koho z kandidátov vetuje niekto z pätice Spojené štáty, Rusko, Čína, Veľká Británia a Francúzsko.
Neoficiálne kontúry voľby nakreslilo nepísané pravidlo, podľa ktorého by tentoraz mal byť na rade niekto z takzvanej východoeurópskej skupiny, keďže tá v histórii ešte „svojho“ generálneho tajomníka nemala. Podľa ďalších neoficiálnych úvah by mohla v kresle šéfky OSN po prvý raz v histórii zasadnúť žena.
Z tejto skupiny je okrem Lajčáka bývalý slovinský prezident Danilo Türk, bývalý srbský minister zahraničných vecí Vuk Jeremić a „ideálnu kombináciu“ predstavujú generálna riaditeľka UNESCO z Bulharska Irina Bokovová, či moldavská kandidátka Natalia Ghermanová. Momentálne sa však najviac spomína bulharská eurokomisárka Kristalina Georgievová, ktorá by mala nahradiť Bokovovú.
Neoficiálne kritériá pri voľbe generálneho tajomníka OSN sú pekné, ešte tak poznať tie skutočné.
Američania a Briti vraj nie sú nadšení Jeremićom pre jeho postoje ku Kosovu. Rusi nie sú nadšení víziou nového šéfa OSN z ktoréhokoľvek členského štátu NATO (v prípade EÚ si zrejme nepomôžu). Georgievovú zasa vraj pretláča nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Väčšina pätnástich členov rady pritom v doterajších hlasovaniach jednoznačne preferovala bývalého Vysokého komisára OSN pre utečencov Antónia Guterresa z Portugalska, ktorý, celkom očividne, nie je ani z východoeurópskej skupiny, ani nie je ženou… Hja, neoficiálne kritériá sú pekné, ešte tak poznať tie skutočné.
Pointa? Miroslav Lajčák je dobrý kandidát a ak by sa stal generálnym tajomníkom OSN, na Slovensku by pochopiteľne zneli víťazné fanfáry. S jeho vlastnou kampaňou by to však malo spoločné iba toľko, že sa v nej nedopustil fatálneho omylu. A to isté bude platiť o ktoromkoľvek inom víťaznom kandidátovi či kandidátke.
Vopred sa predpokladá, že nikto za kandidáta nenavrhne vyslovený prepadák, a ak aj, ten sa eliminuje už v prvých hlasovaniach. O konečnom výsledku rozhodujú možno aj rôzne diplomatické kšefty, akých bola cesta nášho Roberta Fica do Moskvy, po ktorej opäť raz trochu zaburácal proti sankciám voči Rusku, len jednou ukážkou.
Ale najmä peniaze, intrigy a strategické úvahy (rozumej: pretláčanie sa) stálych členov BR OSN. Geopolitická Hra o tróny má pravidlá, o ktorých sa v oficiálnych prejavoch politikov nedočítame a ktoré majú nakoniec len máločo spoločné s kvalitou kandidátov samotných.