Z tohto hľadiska sa Bratislava k svojim obyvateľom správa veľmi macošsky. Hoci štatisticky je jedným z najbohatších regiónov EÚ, takmer vôbec sa to neodráža na jej vzhľade a službách pre občanov.
Zanedbané verejné priestory, autá parkujúce na chodníkoch a hlavná stanica pripomínajúca kulisy z katastrofického filmu sú dôkazom, že vedenie mesta isté veci dlhodobo ignoruje. Tento nepriaznivý stav by čiastočne mohol zmeniť miestny poplatok za rozvoj. Keďže o peniaze ide vždy až v prvom rade, o zhruba 15-miliónový balík peňazí sa začal neľútostný boj. Primátor ho chce rozdeliť rovným dielom, mestské časti presadzujú pomer 68 : 32 vo svoj prospech.
Občanovi je vcelku jedno, kto vyrieši jeho problémy s parkovaním alebo nedostatkom miest v predškolských zaradeniach. Keď však developer v niektorej štvrti postaví bytový komplex a pribudne v nej niekoľko stovák nových obyvateľov, tak sa nebude pýtať Nesrovnala, prečo nezabezpečil väčšie kapacity v škôlke, resp. v škole, ale obráti sa na svojho starostu Navyše celková dôvera voči primátorovi, ktorý už dva roky žije „z podstaty“ a hlavné mesto vyzerá akoby tvrdo spalo, je značne naštrbená. Preto by bolo správnejšie, keby rozhodujúcim podielom z tohto poplatku disponovali tí, čo majú bližšie k občanom – a to sú starostovia jednotlivých mestských častí.