Najnovšie sa „nadspotrebou“ liekov ako jedným z najväčších problémov celého rezortu oháňa minister Tomáš Drucker. Slovensko aj v porovnaní s krajinami svojho rangu nemá finančne poddimenzované zdravotníctvo, ako by sa z jeho komplikácií mohlo zdať. Ide skôr o to, ako sa v jeho rámci tie veľké balíky peňazí prerozdeľujú.
Ukazuje sa, že sa na lieky vynakladá nepomerne veľa. Ale hádam nie je mnoho takých, čo by užívali dvojnásobne viac medikamentov alebo si ich odkladali na horšie časy. To by si vyžiadalo ďalšiu diagnózu… Môžeme však všeobecne pacientom vyčítať nadspotrebu, a preto ich svojím spôsobom trestať, ako sa o to svojho času pokúšal „reformátor“ Rudolf Zajac? To určite nie.
Predstava, že každému lekárovi pridelia limit na predpisovanie liekov a diagnostiku, je zvrátená. Že by u tých navštevovanejších, a teda úspešnejších, už posledné dni v mesiaci na dverách visela tabuľa: „Prepáčte, už sme vylimitovaní, skúste o týždeň, o dva.“ Tým sa docieli iba to, že choroba sa ešte rozvinie a liečba si bude vyžadovať viac finančných prostriedkov aj návštev u vyšetrujúceho. To by nebol začarovaný kruh, ale špirála.
Iste, karty s cenami výdatne miešajú aj medzinárodní výrobcovia a distributéri liekov, no sotva sa dá očakávať, že napríklad onkologické lieky sa budú zlacňovať. Slovenské zdravotníctvo však už dávnejšie malo prejsť na elektronizáciu, využívať prepojenie ambulancií, lekární a poisťovní a napokon aj zdravotníckych zariadení a samotných pacientov cez internet. Lenže komu z tých, čo pípajú na mobiloch, dnes čosi hovorí projekt e-Health?