Nedávno mu volali z Pražského hradu, že má z rúk Miloša Zemana prevziať Rad T. G. Masaryka. Pozvanie sa premenilo na krutý žart, keď 88-ročný Brady pristál na letisku v Prahe, aby sa z novín dozvedel, že vyznamenaný nebude, pretože jeho synovec a minister kultúry Daniel Herman sa na prezidentovu neľúbosť stretol s dalajlámom.
Tentoraz, povedané s premiérom Bohuslavom Sobotkom, hrozí, že Česko zažije 28. októbra svoj „festival hradnej malosti a českej rozhádanosti“.
Zeman už dokázal zo štátnych vyznamenaní vyrábať škandály (akademici), tentoraz však, povedané s premiérom Bohuslavom Sobotkom, hrozí, že Česko zažije 28. októbra svoj „festival hradnej malosti a českej rozhádanosti“. Dodajme, že s celosvetovým obecenstvom, pretože Jiří Brady je medzinárodne oceňovanou osobnosťou.
Vzťahy s Čínou sú ošemetná vec. Režim, ktorý snúbi červenú stranícku politiku s kapitalizmom detskej práce a minimálnych regulačných štandardov, všemožne podporuje prenikanie svojho biznisu na západné trhy. Isteže, „argumentuje“ sa vrecami plnými peňazí.
A tak sa hrá taká hra: Čína mučí disidentov a trest smrti používa s mrazivou nonšalantnosťou najľudnatejšej krajiny sveta. Politici, čo chodia do Číny rokovať o kšeftoch, občas hovoria o ľudských právach, ale skôr nie. A keď sú potom doma za svoje mlčanie kritizovaní, bránia sa tým, že sú vraj pragmatici. Čínsky režim, sám prvotriedny pragmatik, medzitým ďalej mučí disidentov a ďalej preniká na západné trhy.
S dalajlámom sa hrá v Európe podobná hra. Politici exekutív sa s ním radšej veľmi nestretávajú, kým parlamentári a prezidenti majú voľnejšie ruky. Médiá jedných skritizujú za zbabelosť, druhých ocenia za odvahu, Číňania prejavia diplomatické pobúrenie a ide sa ďalej v spomínanom rytme politiky a biznisu.
Zdá sa, že časy sa menia. Tí, čo obvykle používali „pragmatizmus“ ako ospravedlnenie svojho mlčania, prechádzajú do útoku. Pragmatizmus už nemá byť rozpačitým politickým pokrčením ramien: „My vieme, ako sa veci majú, ale musíme mať na zreteli čínske vrecia plné peňazí.“ Stáva sa aktívnym obuškom na tých, čo si dovolia stretnutie s budhistickým mníchom, ktorý sa dávno vzdal politického vedenia svojej krajiny a dávno nespochybňuje ani územnú jednotu Číny.
Lenže pokiaľ tá slovenská dalajlámovská „diskusia“ je iba zbytočná a trápna, Zemanov spôsob pomsty voči inak nevýraznému ministrovi Sobotkovej vlády – cez osobu jeho strýka – je esenciou nízkosti. Takto sa zvyknú pomstiť lokaji za to, že všetci vidia, že sú lokaji. Nemýľme sa: nie je to len otázka osobnej malichernosti. Je to aj otázka spomínaných vriec peňazí, ktoré Zeman povýšil nad všetky ostatné princípy politiky.
Vyzerá to, že 28. októbra bude pre podstatnú časť českých politikov väčšou hanbou prísť na Pražský hrad, ako zostať doma. A ďalej sa bude hrať špecifická stredoeurópska hra: na Pražskom hrade budú predstierať, že Česko má prezidenta, kým všade inde bude jasné, že má len Miloša Zemana.