Súhlas. Odpočúvanie desiatok ľudí, medzi nimi aj novinárov, tajnou službou spadajúcou pod ministerstvo obrany, keď na jeho čele stál podpredseda SaS Ľubomír Galko, bolo brutálnym nelegálnym zásahom do súkromia ľudí, voči ktorým nebolo vznesené nijaké obvinenie.
A neznámy páchateľ, ktorý zavesil vybrané časti nelegálne získanej komunikácie na internet, potom odštartoval pokus o skompromitovanie časti žurnalistickej obce na Slovensku. Presne ako o tom hovorí SaS. Ibaže by táto strana hovorila o inom pokuse, nie o tom, na ktorom sa aktívne podieľala.
Fakt, že medzi tými, ktorých komunikácia sa na internete zjavila tentoraz, sú možno aj takí, čo sa pred piatimi rokmi pásli na tom, keď bola obeťou ich konkurencia, nie je satisfakciou ani útechou. V právnom štáte sa má o satisfakciu starať justícia.
Justícia sa však stará len veľmi neochotne. Štyri a pol roka trvalo, kým prokurátor Jozef Čentéš podal obžalobu a ďalšieho trištvrte roka prešlo zatiaľ bez toho, aby sa začalo verejné zasadnutie súdu.
Tých päť rokov, čo sa prípad vlečie bez rozuzlenia, je neprijateľných. Štát v podobe vojenských tajných, politicky krytých vtedajším šéfstvom rezortu, podľa všetkého spáchal zločin. Štát v podobe justície je povinný urobiť nápravu. A politická strana, ktorá si robí z úst záchod, je povinná aspoň mlčať, keď už nie je schopná ospravedlniť sa.