Namiesto sprehľadnenia systému výberu daní z pridanej hodnoty vznikla škoda štátu vo výške 6,2 milióna eur! Po štyroch rokoch vyšetrovania a opakovane odročených pojednávaniach okresný súd zbavil šéfa Daňového riaditeľstva v čase Radičovej vlády obvinenia za toto osudové zlyhanie.
Pritom sa ešte nedávno pre Miroslava Mikulčíka odhadoval trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov. Mimochodom, celkom bez viny, prinajmenšom politickej, nie je ani bývalý minister financií Ivan Mikloš.
Mikulčíka splnomocnil, aby s dodávateľom nového systému podpísal dodatky k zmluve, ktoré firmu IBM už neviazali k zodpovednosti za funkčnosť systému. Mohla si pribrať subdodávateľov, medzi ktorými bola zrejme aj jedna schránková spoločnosť. Mikloš si pilátovsky umýval ruky, vinu zhadzoval na svojich podriadených na ministerstve. Čo bolo dosť trápne, v každom prípade si vyvrcholenie svojej kariéry predstavoval inak.
Kruh sa uzatváral, ale nakoniec sú zrazu všetci nevinní. No tú zbabranú prácu predsa len ktosi musí zaplatiť. Štát. V tomto prípade pod tým treba rozumieť radových daňových poplatníkov. Veď čože je to pre nás 6,2 milióna eur?
Žijeme v krajine, kde keď neurobí chybu vyšetrovateľ, obyčajne zlyhajú sudcovia. Ak sa obžalovaný či jeho obhajca vôbec dostavia na pojednávanie. Ešteže sa v tejto kauze prokurátorka odvolala. Inak máme mimoriadne benevolentné zákony voči špecifickej časti obyvateľstva a jej „biznisu“. A spravodlivosť? Tá asi naozaj zomrela spolu s kráľom Matejom.