Môžeme sa, samozrejme, dožiť veľkého prekvapenia, lebo strach, že vyhrá ten druhý – nenávidený kandidát – sa ukazuje ako najsilnejší motivačný faktor v týchto voľbách. A povedzme si otvorene, pre mnohých je práve Hillary zosobnením skorumpovaného a cynického establišmentu, proti ktorému pociťujú veľký odpor.
Ak by Clintonová vyhrala, svet by si pravdepodobne na chvíľu vydýchol, no nová deliaca čiara, ktorú Trump v americkej spoločnosti vyhĺbil, tu už zostane.
Ak sa v minulosti zdalo, že najpravicovejšou „úchylkou“ medzi republikánmi je paleokonzervatívec Pat Buchanan, tak po nominácii Trumpa sa táto hranica posunula ešte viac doprava. Buchanan bol totiž stelesnením tradicionalistického konzervativizmu založeného na vlastenectve a kresťanských hodnotách. T
rump ako zástupca tzv. alternatívnej pravice predstavuje ťažko uchopiteľnú zmes rasizmu a sexizmu, zabaleného do hávu antiglobalizmu.
Ak by aj prehral, jeho voliči tu zostanú. A nezmizne ani ich pocit sklamania, že o bielych robotníkov, zápasiacich o svoju holú existenciu, sa nikto nezaujíma. Paradoxne demokrati ako strana menšín túto novú menšinu nedokážu osloviť. Tam tkvie príčina úspechu Donalda Trumpa.
Tu už nejde o boj medzi pravicou a ľavicou, ale o vyjadrenie protestného hlasu proti „skorumpovanému“ systému. Sociálne skupiny, ktoré sa cítia najviac ohrozené, hľadajú spôsob, ako vyjadriť svoj odpor voči establišmentu. A preto sú antisystémoví politici ako Trump v politike čoraz populárnejší. Vzbura proti elitám sa začala.