Nuž ak uvážime, že príjem z poistného bol naplnený na 105,9 percenta oproti plánovanej sume, potom sa to málo nezdá. Je to práve toľko, koľko bolo schopné do zdravotníctva odviesť ekonomicky činné obyvateľstvo (a odvody u nás naozaj nie sú príliš nízke).
Naše zdravotníctvo potrebuje nie jeden, ale hneď niekoľko kardinálnych rezov.
Plus toľko, koľko do verejného zdravotníctva odviedol za svojich poistencov štát – a tam sa už o výške baviť možno. Hoci príjmy z poistného za poistencov štátu medziročne stúpli o nejakých 140 miliónov eur, štát chronicky neodvádza za svojich poistencov toľko, koľko by mal. Ten istý štát, ktorý, keď hľadá rezervy, sa zásadne pozerá na pracujúcich, nie sám na seba.
Neochota či neschopnosť štátu dotiahnuť odvody za deti či dôchodcov na vyššiu úroveň je však len jednou položkou v zozname. Čo takto zdravotné poisťovne? Na správu a prevádzku zdravotných poisťovní bolo minulý rok vynaložených 122 miliónov eur.
Z tej istej sumy, ktorá vzišla z našich odvodov, odvodov štátu a transferov zo štátneho rozpočtu. Poisťovne medzitým uznali a uhradili poskytovateľom zdravotnej starostlivosti výkony iba za necelé štyri miliardy.
Ak sa vám už začínajú všetky tie stovky miliónov mihať pred očami, je to dobre. Takéto sumy sa totiž mihajú pred očami celého nášho zdravotníctva. Poisťovne míňajú milióny a milióny iba na svoju prevádzku, nerátajúc to, čo si berú na ziskoch. Zdravotníkom zatiaľ uhrádzajú za výkony smiešne sumy, aj tie majú snahu ďalej znižovať. Darmo, sú to „dobrí hospodári“.
Pri obstarávaní zdravotníckej techniky a pomôcok je pravidlom, že v tendroch „súťaží“ len jedna firma, ktorá potom aj slávne vyhrá. Viac súťažiacich býva výnimkou. O cenách „vysúťažených“ za takýchto podmienok škoda hovoriť. Budú zbytočne vysoké, aj keby pri tom nemala spoluúčinkovať nijaká korupcia.
Štátne nemocnice sú zadlžené v stovkách miliónov. Interiéry nemocníc sú často v takom stave, že by ich mohol s čistým svedomím zavrieť hociktorý hygienik. Ľudia čakajú v poradovníkoch nielen na operácie, ale aj na niektoré vyšetrenia, vrátane život zachraňujúcich.
Farmaceutický biznis je jedným z najlukratívnejších, budovy poisťovní pripomínajú paláce vypchaté peniazmi. V pozadí sa finančná skupina, ktorá sa nijako netají svojimi chúťkami prevziať kompletné zdravotníctvo, už nevie dočkať, až to celé spadne.
A my ideme šetriť – na liekoch, na vyšetreniach, na výkonoch. Minister zdravotníctva sa môže aj na hlavu postaviť pri ubezpečovaní, že pacientov sa to nijako nedotkne – veď je to celé o pacientoch!
Naše zdravotníctvo potrebuje nie jeden, ale hneď niekoľko kardinálnych rezov. Všetko ostatné vyzerá, ako by to posledné, čím sa zaoberal kapitán Titanicu pred potopením, bola kontrola lodného účtovníctva.