Zatiaľ, čo sa Donald Trump predvádzal na mítingoch, tisíce aktivistov z tábora demokratov obchádzali voličov po celých Spojených štátoch a robili pre svoju kandidátku prácu v teréne.
Zároveň sa automaticky predpokladalo (a naznačovali to aj prieskumy), že väčšina skorých hlasov v štátoch, ktoré ľuďom umožňujú voliť ešte pred volebným superutorkom, bola v prospech Hillary Clintonovej. Zdalo sa, že profesionálna stranícka mašinéria demokratov musí jednoznačne poraziť zúfalo nepripraveného protikandidáta, ktorý navyše za sebou nemal ani kompletnú stranu, za ktorú oficiálne kandidoval: republikánov.
Všetko bolo inak. Zle pochodili tí, čo sa sústredili na starý známy zoznam štátov, ktoré mali byť kľúčové: kto sa ich zmocní, ten vyhrá bitku o Biely dom. Kandidátka demokratov sa trápila takmer všade, aj v takých štátoch, kde sa predpokladalo jej bezproblémové jasné víťazstvo, a tak sa zoznam menil po celú noc. Úlohu kľúčových štátov, ktoré ešte mohli Clintonovú udržať v hre, na seba preberali štáty čoraz menšie a nepravdepodobnejšie. Nakoniec už žiadne také nezostali.
Môže byť tesná prehra debaklom? Ale áno, môže. Je to debakel pre Hillary Clintonovú, ktorej hlavnou zbraňou v boji o voličov neboli emócie, nadšenie, či prísľub zmeny, ale jej skúsenosti a profesionalita. Prehrala s tým najmenej profesionálnym kandidátom na prezidenta USA za dlhý čas, ktorý navyše nemá nijaké skúsenosti s akoukoľvek volenou funkciou.
Nie ona, ale Donald Trump vyvolal vo svojich voličoch nadšenie pre zmenu status quo, nech už má nabrať akúkoľvek podobu. Nie Clintonovej aktivisti v teréne, ale newyorský multimilionár, ktorý sa narodil so striebornou lyžičkou v ústach, presvedčil väčšinu amerických bielych „modrých golierov“ o tom, že je ich predstaviteľom a bojovníkom za ich záujmy.
Trumpovo víťazstvo je samozrejme debaklom celej Demokratickej strany, ktorá proti pravicovému populistovi postavila kandidátku, ktorá bola zosobnením washingtonského establišmentu posledných desaťročí.
Politika, ktorú bude presadzovať 45. prezident Spojených štátov je veľkou neznámou, pretože jediné, čo Trump v kampani na túto tému hovoril, bolo to, že zvráti všetky politiky Baracka Obamu a to, čím ich nahradí, bude „úžasné, vynikajúce, prekrásne.“
A, pravdaže, okrem toho ešte posadí Hillary Clintonovú do väzenia, postaví múr na hranici s Mexikom, ktorý zaplatia Mexičania, do Spojených štátov nevpustí jediného moslima, z USA deportuje všetkých ilegálnych prisťahovalcov aj s ich rodinami, podozrivých z terorizmu nechá mučiť a pôjde aj po ich rodinách, a tak ďalej.
Ešte pred oficiálnym vyhlásením výsledkov začali Trumpovi chodiť medzinárodné blahoželania. Medzi prvými gratulantmi boli Marine Le Penová, Geert Wilders a Nigel Farage. Zdá sa, že hrozba ďalšieho debaklu sa črtá na horizonte: ďalší na rade môžeme byť my v Európe. Ak sa nepoučíme (aj) z toho, čo sa práve udialo v Spojených štátoch.