Kto sa chce na Spojené štáty americké pozerať ako na špeciálny prípad, nevšimol si, čo sa deje okolo neho doma, v Európe. Úspech Donalda Trumpa je pre mnohých šokujúci, ale z globálneho hľadiska na ňom nič výnimočné nie je.
Lož, podľa ktorej žijeme v najlepšom z možných svetov a jeho traumy sú čosi, čomu sa nedá vyhnúť, pretože veď „neexistuje alternatíva“, začína požierať liberálnu demokraciu a robí to naraz a celoplošne. História nemárni čas objavovaním už dávno objaveného. Kríza systému, ktorá uvrhla milióny ľudí do existenčnej neistoty, napokon vynáša k moci rovnaký druh politických monštier ako predchádzajúca kríza podobného kalibru pred takmer storočím.
Parazit na „najlepšom možnom“ systéme nahovoril jeho obetiam, že v skutočnosti parazitmi sú tí, čo sú ešte bezbrannejší ako oni. Menšiny, imigranti. Ani sa pritom nezapotil: výdatne mu pomohli elity, ktoré vo svojej arogancii odmietli pochopiť, ako veľmi sa zmenil terén tam dole, všade naokolo slonovinovej veže, v ktorej žijú ony.
Obeťou však nebudú zazobané politické elity, s ktorými si „ľudový“ multimilionár Trump, keď na to príde, porozumie stokrát ľahšie ako s väčšinou vlastných voličov. Obeťami majú byť vzdelanosť, inteligencia, starosť o životné prostredie, tolerancia. Napospol „mäkké" hodnoty, na ktoré sa veľmi nemôže spoliehať žiadna moc, a ktoré predovšetkým zosobňujú kritický odstup od násilníckej demagógie nových vládcov.
Republikáni dnes ovládajú americký Senát, Kongres a čoskoro úplne ovládnu aj najvyšší súd. S novým prezidentom, ktorý na svojej ceste k moci neváhal prijímať pomoc od najkrajnejších elementov konzervatívnej pravice, bude najmenej v nasledujúcich dvoch rokoch v Spojených štátoch možné prakticky čokoľvek. A ak demokrati nepochopia fiasko Hillary Clintonovej ako ultimátum, ktoré dostali od voličov oni sami, na tomto stave sa nič nezmení ešte aj dlho potom.
Na americkej lekcii nie je nič, čo by neplatilo aj pre Európu. Rozdiel spočívajúci v tom, že aby uspela európska populistická pravica, väčšinou musí, na rozdiel od tej americkej, klamať voličov aspoň rozvitými vetami, je nepodstatný. Európa je len na krok vzdialená rovnakej katastrofe. Stále viac voličov sa teší na to, ako to spočítajú slonovinovej veži Bruselu. Skutočnými obeťami však nebudú európske politické elity, ale európska spolupráca, tolerancia, starosť o životné prostredie, bezpečnosť.
Liberálna demokracia funguje bezchybne: ak sa voliči rozhodnú zlikvidovať ju a zaveliť na pochod do minulosti, nijako im nestojí v ceste. Le Penové, Farageovia, Wildersovia či Sulíkovia to veľmi dobre vedia. Na rozdiel od štandardných elít, ktoré nie a nie uvedomiť si, že toto nebezpečenstvo nemôžu prechytráčiť či premanipulovať obvyklými kabinetnými metódami. Majú iba jedinú možnosť: zmeniť sa a o svojej zmene presvedčiť voličov. A možno je už príliš neskoro.