Nebuďme naivní

Zoznam ľudí, ktorí si hľadajú cestu do budúcej exekutívy prezidenta Donalda Trumpa, už vychádza najavo. A je to veru skvelý zoznam. Čo meno, to vrcholný predstaviteľ politicko-ekonomického establišmentu, proti ktorému vraj bola revolta Trumpových voličov namierená v prvom rade, typu riaditeľa banky JP Morgan Jamieho Dimona a ľudí z Goldman Sachs alebo top republikána z 90. rokov Newta Gingricha.

13.11.2016 22:00
debata (38)

Ďalšiu skupinu tvoria figúrky typu adventistu Bena Carsona, ktorý verí, že egyptské pyramídy postavil biblický Jozef ako sýpky pre faraóna. A to je ešte ten humornejší príklad jeho zmätenosti.

Optimizmus je skvelá vlastnosť. Len dovtedy, kým sa nestáva naivitou. To sa týka tak trumpovskej Ameriky, ako aj súčasného Slovenska.

Jeho sekta tiež verí, že pápež je Antikrist a že vláda Spojených štátov vyvolá armagedon – aký to vhodný typ za ministra školstva! Nezabúdajme ani na viceprezidenta: Mike Pence pre zmenu tvrdí, že homosexuálov možno prevychovať na heterosexuálov.

Do vlády sa derie Rudy Giuliani, ktorý už sľubuje väčšiu militarizáciu domácej i zahraničnej politiky. Šéfom Trumpovho tímu pre prevzatie federálnej Agentúry na ochranu životného prostredia (to je tá agentúra, ktorá odhalila podvod Volkswagenu s emisiami) je popredný popierač globálneho oteplenia Myron Ebell. Nie je vedec, zato je šéfom think-tanku CEI, ktorý v mene „rozširovania ekonomických slobôd“ bojuje proti akejkoľvek regulácii ekonomiky.

Takže čo? Sústredíme sa na správy, podľa ktorých Trump „celkom nevylúčil“, že by niečo z republikánmi nenávidenej reformy Obamacare napokon zachoval a podobne „celkom nevylúčil“, že by v budúcnosti použil služby clintonovského tímu, a začneme na základe nich maľovať obraz Trumpa ako nakoniec „celkom normálneho“ prezidenta? Alebo sa sústredíme radšej na to podstatné?

Pretože to podstatné, čo pomaly vychádza na povrch, hovorí o Trumpovi ako o prezidentovi, ktorý dá v mene upevnenia svojej moci voľný priechod republikánskym kongresovým elitám a veľkému biznisu vrátane veľkých bánk (v čom mu „expertíza“ Clintonovcov môže skutočne prísť vhod), a v mene uspokojenia radikálnej časti svojich voličov nechá domácu politiku v životnom prostredí, vo vzdelávaní či vede v rukách fanatikov a bláznov.

K tomu si treba prirátať totálnu nevypočítateľnosť osoby prezidenta. Tá sa môže ukázať ako osudná predovšetkým v zahraničnej politike, v ktorej má americký prezident mimoriadne právomoci.

Zmierlivý tón tesne po víťazstve je jedna vec. Druhá vec bude prvá kríza, prvý problém, prvý zádrh. Ako bude v takých situáciách reagovať človek, ktorý sa dosiaľ ukazoval ako prvotriedny ignorant a narcis, je dnes vo hviezdach. Nechá si poradiť od múdrejších?

A to sú kto: Giuliani, Carson? Nejde o to, že Trump chce otvoriť novú etapu vzťahov s Vladimirom Putinom. To isté chceli pred ním už George Bush junior i Barack Obama. Dôležitejšie bude, ako bude Trump reagovať, keď zistí, že Putin je aj v novej etape tým istým starým Putinom ako predtým.

Optimizmus je skvelá vlastnosť. Len dovtedy, kým sa nestáva naivitou. To sa týka tak trumpovskej Ameriky, ako aj súčasného Slovenska.

© Autorské práva vyhradené

38 debata chyba
Viac na túto tému: #Biely dom #Donald Trump