Chvíľu to dokonca vyzeralo, že séria porážok CDU v krajinských voľbách jej zlomí krk. Nespokojnosť sa prejavovala nielen v sesterskej CSU, ale aj vo vlastných radoch. Merkelová však tento tlak ustála a podľa najnovších prieskumov verejnej mienky si ju za kancelárku želá až 55 percent Nemcov a odmieta 39 % (pritom ešte v auguste bola až polovica opýtaných proti).
Hoci v strane sa už pred dvomi rokmi špekulovalo, že Merkelová rezignuje, lebo už vládne dlho a nechce dopadnúť ako jej predchodcovia Adenauer a Kohl, ktorých odstavili vlastní spolustraníci, zdá sa, že napokon bude všetko inak.
Merkelová síce s oznámením svojej kandidatúry dlho váhala, no povedala jasné ÁNO. Vzhľadom na vnútropolitickú situáciu je veľmi pravdepodobné, že v septembri zasadne opäť do kancelárskeho kresla. „Kohlovo dievčatko“ tak pravdepodobne predbehne v úrade Konrada Adenauera, ktorý stál na čele spolkovej vlády v rokoch 1949 – 1963 a vyrovná sa aj „zjednotiteľovi“ Kohlovi (1982 – 1998).
Príčin, prečo je stále taká populárna, je niekoľko. V prvom rade, SPD je personálne natoľko oslabená, že nedokáže postaviť kancelárke rovnocenného vyzývateľa. Azda jediným potenciálnym protikandidátom bol minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier. Tým, že ho kancelárka podporila na prezidentský post, zabila dve muchy jednou ranou – ukázala svoju ústretovosť a zároveň eliminovala jedinú reálnu hrozbu.
Napriek úspechu AfD v krajinských voľbách sa „žiadny masaker motorovou pílou“ (zatiaľ) nekoná, pretože protestný volič sa iba presunul od postkomunistov k ultrapravici. Pokiaľ strany protestu (AfD a Ľavica) získajú iba zhruba pätinu hlasov, tak vytvoreniu ďalšej veľkej koalície (či už čierno-červenej, alebo čierno-zelenej) nič nebude brániť. Otázne však je, čo sa stane, ak aj v doteraz stabilnom Nemecku bude narastať odpor proti establišmentu, čo bude voda na mlyn pre antisystémové strany. V dlhodobom horizonte tak aj Nemecku hrozí „rakúsky scenár“, kde sú obe tradičné strany odsúdené na veľké koalície, lebo extrém blokuje možnosť vytvorenia čisto ľavicovej alebo pravicovej vlády. Strategickou úlohou novej koalície by tak mala byť snaha vytlačiť AfD na okraj a nepripustiť takýto scenár.
Akousi generálnou skúškou pred „veľkými“ voľbami do Bundestagu bude hlasovanie v najľudnatejšej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko, kde sa 14. mája budú konať voľby do krajinského snemu. Po nich bude môcť Merkelová doladiť svoju stratégiu. Aj keď v septembrových voľbách už asi nezíska 41,5 % ako v roku 2013, aj s 33 %, ktoré jej prisudzujú aktuálne prieskumy, bude môcť pohodlne vládnuť.
A to je dobre. Čakajú nás neľahké časy. V situácii, keď sa nad Európou zo všetkých strán sťahujú mraky – je vnútorne oslabená brexitom, Rusko sa netají svojimi imperiálnymi ambíciami, na druhej strane Atlantiku bude vládnuť nepredvídateľný Donald Trump a Blízky východ sa zmieta v terore – potrebujeme silného a spoľahlivého lídra. Merkelová takou líderkou je.